Budeme v roku 2050 jesť hmyz? Riešenie pre planétu aj hladné ľudstvo

Populácia ľudí na Zemi sa neustále zväčšuje. ako však pre nich zabezpečiť čoraz viac potravy? odpoveďou môže byť hmyz. takže kto si dá húsenice opečené na cibuľke?
Žijeme vo vzrušujúcom svete plnom inovácií a technológií, je to však zároveň aj svet, ktorý prináša mnohé výzvy – napríklad rýchlo rastúcu populáciu. Ak bude počet ľudí na Zemi rásť rovnakou rýchlosťou ako dnes, do roku 2050 sa bude na našej planéte tlačiť 10 miliárd ľudí.
Nakŕmiť prekvitajúcu a náročnú populáciu si bude vyžadovať dramatický nárast produkcie jedla, pričom odhady naznačujú, že množstvo dostupnej potravy sa bude musieť zvýšiť až o 70 %. To nás dostáva k otázke, ako sa dá dosiahnuť niečo podobné. Nemohli by sme jednoducho zvýšiť produkciu potravín, ktoré jedávame dnes? Odpoveď je jednoduchá – nie.
Vyžmýkaná planéta
Zdroje pôdy, vody a energie sú obmedzené. Celosvetový chov dobytka si vyžaduje vyčerpávanie týchto zdrojov a to zanecháva obrovskú stopu na životnom prostredí, ani nehovoriac o znečisťovaní planéty. Pri priemyselných a poľnohospodárskych aktivitách sa totiž do vzduchu vypúšťa viac skleníkových plynov, ako majú na svedomí lietadlá, vlaky a autá dohromady.
Potom tu máme aj zmenšovanie prírodných zdrojov – je to výsledok produkcie plodín a potreby územia, na ktorom sa dá chovať dobytok – Amazonský prales je toho najlepším príkladom. Pasienky dnes pokrývajú 70 % pôdy, na ktorej sa v minulosti rozprestierali lesy, a pestovanie plodín pokrýva veľkú časť zvyšného územia. A nakoniec tu máme zabezpečenie dobytka. Krátky internetový prieskum kŕmnych ohrád vás dostatočne oboznámi s menej ako uspokojivými podmienkami, v ktorých zvieratá žijú.

Pre a proti
Tak aké bude riešenie? Ako naplniť neustále rastúce potreby ľudstva? Ako nakŕmime takmer 10 miliárd ľudí? Jednou z možných odpovedí je entomofágia – konzumácia hmyzu. Už len myšlienka na niečo podobné v mnohých ľuďoch vyvoláva odpor, ale naše predsudky nie sú oprávnené – z nutričnej aj environmentálnej perspektívy.
Hmyz je zdravá a výživná alternatíva k tradičným jedlám, ktorých súčasťou je kuracie, hovädzie alebo bravčové mäso. Hmyz je však bohatý na proteíny, obsahuje veľa dobrých tukov a prekypuje množstvom mikroživín potrebných pre naše telo.
Pre ľudí v západnom svete je to skôr výstredný koncept, ale na svete dnes žijú dve miliardy ľudí, pre ktorých je hmyz pravidelnou súčasťou jedálneho lístka. Vo väčšine západných krajín však ľudia berú entomofágiu ako nechutnú výstrednosť a konzumáciu hmyzu si spájajú s primitívnym správaním. Tieto negatívne pocity potom môžu len ťažko rozptýliť mylnú predstavu o tom, že ľudia, ktorí v rozvojovom svete jedia hmyz, tak robia len preto, lebo nemajú jesť čo iné.
Mnohí z nich hmyz jedia nie preto, lebo nemajú prístup k inej potrave, ale pre jeho chuť a fakt, že hmyz je dlhodobou, tradičnou súčasťou lokálneho stravovania – niekde sa dokonca považuje za delikatesu.
Delikatesa alebo nie, jedlý hmyz by mohol pomôcť s environmentálnym zaťažením planéty. Výskumy ukázali, že svrčky sú dvakrát také efektívne v pokrývaní potreby proteínu ako kurence, aspoň štyrikrát efektívnejšie ako dobytok a čo viac, vyžadujú si oveľa menej krmiva a vody než hospodárske zvieratá.
Ak vezmeme do úvahy nutričnú hodnotu hmyzu a nižšie náklady na ich chov, konzumácia hmyzu sa zdá byť v porovnaní s mäsom ako životaschopné riešenie problému s udržateľnými zdrojmi proteínov. Stále je však ťažké povedať, aký dopad by mala masová produkcia hmyzu na životné prostredie alebo či by to vôbec bolo z dlhodobého hľadiska udržateľné riešenie.
A zatiaľ čo hmyz slúži ako bežný zdroj potravy v mnohých regiónoch sveta, západný svet stále tomuto trendu odoláva, a to pre jednoduchý fakt – ide o hmyz. Hmyz sme vždy vnímali ako škodcov, chrobákov, strašidelných plíživcov a objekty zhnusenia – nikdy však ako zdroj potravy. Ako poznamenal americký prírodovedec Joseph Charles Bequaert: „To, čo jeme, je koniec koncov skôr zvyk a trend ako hocičo iné. Svoj odpor môžeme pripísať iba predsudkom, ktoré majú civilizovaní ľudia, a tí sa rozhodli pociťovať k šesťnohým tvorom vo svojich jedálnych lístkoch odpor.“

Zbúrať predsudky nám nepomáhajú ani kvázicelebrity, ktoré sú nútené jesť hmyz v triviálnych televíznych reality show. Toto môže len ťažko slúžiť ako podpora a povzbudenie, aby sa ľudia zbavili odporu k chrobákom. Aby sme sa pokúsili zmeniť svoje vnímanie jedla a preferencie, mali by sme sa aktívne vzdelávať o benefitoch konzumácie hmyzu.
To nie je vždy jednoduché, ale rozhodne to nie je nemožné. Aj homáre a krevety sa kedysi považovali za znak chudoby a dnes sú považované za luxusné jedlo a čo viac, patria do rovnakej článkonožcovej rodiny ako hmyz. Vyvoláva to teda zamyslenie, že ak sme dokázali zmeniť svoj názor na homáre, prečo nie na hmyz?
Zdroj: Zázračná planéta
Foto: Shutterstock