SKLENÍKOVÝ EFEKT

Prirodzene sa vyskytujúce skleníkové plyny, ako napríklad oxid uhličitý a metán, zachytávajú slnečné žiarenie v atmosfére a tým našu planétu udržujú dostatočne teplú na to, aby na nej mohol existovať život.

Znečistenie ovzdušia však zvyšuje koncentráciu týchto plynov, čím sa ich sila znásobuje a teplota Zeme sa zvyšuje – preto dochádza ku klimatickým zmenám.

PRACHOVÉ ČASTICE

Ide o zmes malých častíc a kvapôčok, ktoré sa udržiavajú v našej atmosfére. Po ich vdýchnutí dochádza k poškodeniu srdca a pľúc. „Vieme, že drobné častice, napríklad tie v dyme, sú veľmi škodlivé. Dáva to zmysel, pretože sa im darí prenikať hlboko do dýchacej sústavy,“ hovorí Dr. Michelle Bellová, profesorka environmentálneho zdravia na Yalovej univerzite.

EUTROFIZÁCIA

Eutrofizácia je proces, keď sa voda obohacuje o chemické živiny, najmä o zlúčeniny dusíka a fosforu. To má za následok zvýšený rast siníc, rias a vyšších rastlinných foriem a zhoršovanie biologickej rovnováhy a kvality vody.

Znečistenie ovzdušia spôsobuje, že v zrážkach je zvýšené množstvo dusíka a dážď zasa spôsobuje zvýšenú eutrofizáciu.

STENČOVANIE OZÓNOVEJ VRSTVY

Ozónovú vrstvu tvorí pás ozónu – prirodzený štít planéty, ktorý absorbuje škodlivé ultrafialové žiarenie zo Slnka. Aerosolové rozprašovače obsahovali chlórofluórokarbóny až do roku 1996. Práve ony boli zodpovedné za rýchle ubúdanie tejto ochrannej vrstvy.

Vo veľkých nadmorských výškach rozkladajú ultrafialové lúče chlórofluórokarbóny na viaceré látky vrátane chlorínu. Ten potom reaguje s molekulami ozónu a ničí ich. Hoci sa momentálne množstvo chlorínu v našej atmosfére znižuje, môže trvať ďalších 50 rokov, kým sa dostane na svoju pôvodnú úroveň.

KYSLÝ DÁŽĎ

Určité kyslé škodliviny reagujú s kvapkami vody v našej atmosfére, čím vznikajú oblaky plné kyslých zrážok. Tie poškodzujú vegetáciu, ale aj budovy. Dokonca aj miesta vzdialené od zdroja môžu znášať škodlivé účinky znečisteného ovzdušia iného regiónu.

To znamená, že aj keď sa jedna krajina usiluje znižovať škodlivé látky v ovzduší, musí znášať znečistenie spôsobené susednou krajinou.

PRÍZEMNÝ OZÓN

Zatiaľ čo ozónová vrstva je významnou súčasťou našej atmosféry, je dôležité, aby ozón (O3) ako taký neprenikal do vzduchu, ktorý vdychujeme. Môže totiž spôsobovať kýchanie, núti človeka lapať po dychu a spôsobuje zápaly dýchacích ciest.

Ľudskou aktivitou sa ozón do atmosféry priamo nedostáva. Tvorbu prízemného ozónu majú na svedomí oxidy dusíka, ktoré vznikajú v dôsledku spaľovania fosílnych palív, a ich reakcie so slnečným žiarením.

Zdroj: Zázračná planéta

Foto: Shutterstock