Na morskom dne našli záhadný múr. Je z legendárneho potopeného mesta?
Pred 7 000 rokmi niekto postavil 120-metrovú kamennú stenu. Dnes leží na morskom dne.
Vstúpte do sveta, kde rozhodovali tituly a prísne pravidlá etikety. Tento kvíz preverí vašu schopnosť zažiariť medzi rodenými šľachticmi.
Kým bežní ľudia prežívali Vianoce v kruhu rodiny, za múrmi palácov mali sviatky úplne iný význam. Ako to vyzeralo tam, kde sa nerozhodovalo len o darčekoch, ale aj o osudoch krajín?
Rod Habsburgovcov vládol obrovskému územiu – od Rakúska, Uhorska až po časti Talianska. Cisár František Jozef I. trávil Vianoce najčastejšie v Schönbrunne. Je známe, že večeral presne načas, nemal rád okázalosti, menu bolo jednoduché (ryba, polievka) a darčeky boli symbolické. Vianoce boli pre Habsburgovcov povinnosť, nie rodinná pohoda.
Esterházyovci patrili k najbohatším rodom Rakúsko - Uhorska. Ich sídla boli najmä v dnešnom Rakúsku (Eisenstadt) a na juhozápadnom Slovensku. Na Vianoce rozdávali jedlo a mince chudobným, organizovali verejné bohoslužby, posilňovali obraz „dobrého pána“. Bola to kombinácia viery a politiky.
Mediciovci vládli Florencii v Taliansku. Neboli pôvodne šľachtou, ale bankármi. Peniaze im však dávali status vysokopostavenej šľachty. Vianoce u nich znamenali koncerty, divadelné predstavenia, živé betlehemy, podporu maliarov a hudobníkov. Pre Mediciovcov boli Vianoce oslavou kultúry a prestíže. Ticha určite nie.
Bourbonovci vládli vo Francúzsku, žili najmä vo Versailles. Za čias Ľudovíta XIV. mali hostiny s desiatkami chodov, používali exotické koreniny, jedlo bolo pre nich ukážkou bohatstva a nástrojom moci. Francúzsky dvor udával tón celej Európe, a to aj na Vianoce.
Romanovovci vládli Rusku z Petrohradu. Typické boli dlhé pravoslávne bohoslužby, vojenské prehliadky, bohaté dary. Tieto oslavy boli pre nich spojením viery, moci a impéria.
Britská kráľovská rodina sídlila v Londýne. Manžel kráľovnej Viktórie, princ Albert, pochádzal z Nemecka a priniesol zvyk stromčeka na britský dvor. Ilustrácia kráľovskej rodiny pri stromčeku obletela noviny a spustila „módu“ Vianoc. Odtiaľ sa stromček rozšíril do celej Európy.
Tento rod pôsobil na území dnešného Slovenska. Vianoce znamenali návrat na panstvo, bohoslužby, hostiny pre miestnu elitu. Vianoce boli časom upevňovania domáceho vplyvu.
Esterházyovci boli mecenášmi Josepha Haydna, ktorý u nich pôsobil desaťročia. Na Vianoce sa hrávali koncerty, duchovná hudba, omše s orchestrom. Hudba bola súčasťou identity rodu.
Pre aristokrata boli vždy Vianoce skúškou disciplíny, prejavom moci a verejným obrazom rodiny.




Text: Livia Kramer
Foto: Shutterstock, Sportmedia