Geológ Yves Fouquet skúmal novú hĺbkovú mapu morského dna pri Finistère – skalnatom výbežku na severozápade Francúzska. Na mape však zazrel niečo, čo tam nemalo byť: 120 metrov dlhá priama čiara, ktorá prechádzala naprieč morským údolím.

Objav, ktorý čakal 7 000 rokov

Fouquetov predpoklad sa potvrdil, aj keď na potvrdenie si musel počkať – najprv museli pred zimou odumrieť morské riasy, čím sa zlepšila viditeľnosť. To umožnilo morským archeológom, aby sa ponorili do studených, rozbúrených vôd pri malom ostrove Sein. Konečne sa mohli pozrieť na to, čo leží dolu.

Deväť metrov pod hladinou našli rozsiahly kamenný múr, ktorý očividne postavili ľudia. Bol v priemere 20 metrov široký a dva metre vysoký.

V priebehu rokov 2022 až 2024 bola oblasť preskúmaná technológiou LIDAR a vykonali sa tam početné potápačské expedície. Tie potvrdili, že stavby majú lineárne usporiadanie a pochádzajú z obdobia okolo rokov 5800 – 5300 pred n. l.

Mohlo by vás zaujímať

Tlačové správy

6. apríla 2022

Nové vydanie časopisu Pravdivá história už nájdete v novinových stánkoch

Rybolov, ochrana – alebo niečo iné?

Stavbu tvoria veľké žulové bloky a menšie kamene, pričom v pravidelných intervaloch sa tam nachádzajú aj vzpriamené megality. 12 ďalších, menších kamenných štruktúr v okolí je zrejme súčasťou toho istého komplexu. Celková hmotnosť steny sa odhaduje na 3 300 ton.

Na základe rozloženia a umiestnenia steny vedci predpokladajú, že mohla slúžiť buď ako rybárska pasca, alebo ako ochranná bariéra, ktorá chránila pobrežné osídlenia pred morom.

Podľa archeológa Yvana Paillera stenu „postavila organizovaná spoločnosť lovcov-zberačov, ktorá sa tu usadila, keď to zdroje dovolili. Alebo to mohli byť neolitické populácie, ktoré sem prišli okolo roku 5000 pred n. l.“

Mohlo by vás zaujímať

História

24. mája 2026

DNA, ktorá ukrýva troch predkov: neandertálcov, denisovanov a záhadný druh

Legendárne utopené mesto?

Podmorské kamene predbehli iné, pozemské múry o celé stáročia. To naznačuje, že poznatky sa odovzdávali: techniky megalitickej výstavby vyvinuli zrejme mezolitickí lovci-zberači, ktorí ich mohli odovzdať raným neolitickým poľnohospodárskym spoločnostiam. Tie napokon nahradili spoločnosť lovcov-zberačov.

Autori štúdie naznačujú, že miestne bretónske legendy o potopenom meste Ys mohli mať reálny základ. Tie totiž hovoria o meste, ktoré sa potopilo v Douarnenezskom zálive len 10 kilometrov od ostrova Sein. Možno legendy hovoria viac ako len rozprávky.

Text: Zázračná planéta

Foto: SAMM/Yves Fouquet et al., International Journal of Nautical Archaeology