Jonathan Wild

1682 – 1725

„Zlodej generál“ bol skôr hlavou mafie ako cnostným džentlmenom, za ktorého bol dlho považovaný.

Tento muž s prezývkou „Zlodej generál“ sa na prelome 17. a 18. storočia staral o dodržiavanie práva a poriadku v Londýne, ale bol aj jedným z najhorších predstaviteľov podsvetia, akých kedy toto mesto zažilo – kontroloval obrovskú sieť podsvetia, vďaka ktorej zbohatol na krádežiach či vydieraní.

Mohlo by vás zaujímať

Zaujímavosti

1. augusta 2025

20 vecí, ktoré ste nevedeli o mozgu (Časť 1.)

Keď sa existencia zločineckej siete odhalila po sérii katastroficky sfušovaných zločinov, Zlodej generál sa ocitol na nesprávnej strane kriminálnej histórie. V súdnej sieni ho brutálne napadol Joseph Black, jeho bývalý spoločník, a na šibenicu sa dostal ako jeden z najslávnejších nemilosrdných šéfov londýnskeho podsvetia. Bol to typický príbeh o skazenej morálke a chamtivosti a jeho pád mal obrovský vplyv na zábavný, hlavne literárny a divadelný priemysel.

V priebehu rokov, ktoré nasledovali po jeho poprave, sa zo Zlodeja generála stala známa postavička, ktorú vo svojich dielach využívali mnohí spisovatelia a dramatici. Jednou z verzií, ktorá ho preslávila
a urobila z neho nesmrteľnú postavu, bol kriminálnik Peachum v Žobráckej opere
z roku 1728 a stal sa taktiež terčom nespočetných satirických letákov.
O niekoľko desaťročí neskôr zakomponoval Sir Arthur Conan Doyle prvky jeho osobnosti do postavy geniálneho profesora Moriartyho, v ktorom stvoril muža, ktorý oslňoval svet bezúhonnou a poctivou tvárou, za ktorou sa však skrýval taký skazený život, aký mohol prežiť len málokto.

Elisabeth „Moll“ Adkins

1696 – 1747

Úspešne sa vyhýbala zákonu a vďaka tomu mohla šéfovať svojmu mocnému zločineckému impériu.

Elizabeth Adkins, majiteľka londýnskej kaviarne King ́s Coffeehouse, bola – vo všetkých zmysloch toho slova – všestrannou podnikateľkou. Pod svojím pseudonymom Moll King sa stala jednou z najslávnejších žien Londýna 18. storočia.

Moll si najprv zarábala ako prostitútka a neskôr ako vreckárka a kupliarka. Napriek tomu, že sa niekoľkokrát dostala do väznice Newgate a dokonca jej hrozila deportácia z krajiny, Moll sa finančne mimoriadne darilo.

Malá kaviareň, ktorú viedla spolu so svojím manželom, vzdelaným džentlmenom Tomom Kingom, sa rozrastala a peniaze sa k nim začali len tak kotúľať – nie však pre kvalitnú kávu, ktorú by tam ponúkali, ale pre služby, ktoré poskytovali dievčatá bývajúce v izbách nad podnikom.

Jedným z mnohých, ktorí vedeli o Mollinom „podnikaní“, bol aj spisovateľ Daniel Defoe. Moll ho fascinovala do takej miery, že ju zvečnil aj vo svojom legendárnom románe Moll Flanders (1722).

Rozpráva v ňom príbeh dievčaťa pochádzajúceho zo skromných pomerov, ktoré je odhodlané všetkými možnými spôsobmi získať majetok a rešpekt – a taká bola aj žena, ktorá poslúžila ako inšpirácia pre vznik tejto postavy. Porušovala množstvo zákonov, ale napriek tomu sa v bohatstve dožila (na svoju dobu) zrelého veku.