1. Ako rýchlo pracuje mozog?

Rýchlosť mozgu je zložité zmerať, ale vedci z Massachusettskej technickej univerzity tvrdia, že poznajú odpoveď na túto otázku. Aby otestovali výkonnosť vizuálnej kôry mozgu, dobrovoľníkom premietali obrázky na zlomok sekundy, aby zistili, či ich ľudia dokážu rozpoznať.

Pred testom očakávali, že mozgu bude trvať 100 milisekúnd, kým dekóduje informáciu. Po testoch však bolo jasné, že ľudský mozog funguje takmer desaťnásobne rýchlejšie – obrázky vedel dekódovať už za 13 milisekúnd. Ako sú však na tom superpočítače v porovnaní s mozgom? Súčasné odhady naznačujú, že mozog je takmer 30-násobne rýchlejší ako počítač Sequoia od IBM.

2. Ako mozog skladuje spomienky?

Krátkodobé pamäťové úložisko spomienok mozgu sa nachádza v prefrontálnej kôre, teda v časti mozgu, ktorá sa nachádza za stredom čela. Ľavá strana tejto oblasti sa rozžiari, keď pracujeme so slovami, a pravá, keď si pamätáme priestorové vzorce. Úložisko dlhodobej pamäti sa nachádza inde a vytvára dve hlavné kategórie spomienok – implicitné a explicitné.

Implicitné spomienky sú podvedomé, ako napríklad svalová pamäť, a vytvárajú sa v mozočku a v bazálnom ganglione. Explicitné spomienky sú vedomé a môžu byť buď epizodické (veci, ktoré sa stali), alebo sémantické (fakty, ktoré si pamätáme).

Vytvárajú sa v hipokampe, ktorý má za úlohu „zapisovať“ dáta do mozgu, a to často v čase, keď spíme. Robí to posilňovaním spojení v mozgovej kôre, na vonkajšom povrchu hornej časti mozgu. Komunikuje tiež s amygdalou, emocionálnym centrom mozgu, a prepája pocity, ktoré pamäť vyvoláva.

1. Výber spomienky
Mozog znovu aktivuje spojenia, ktoré do kôry zapísal hipokampus, a vyberá vzorec uložený po pôvodnej skúsenosti.

2. Úložisko spomienky
Hipokampus podporuje neuróny v ich vytváraní alebo v posilňovaní ich spojení a prepája oblasti týchto zážitkov.

3. Prichádzajúca informácia
Prichádzajúce senzorické a emocionálne signály rozžiaria mozgové bunky v rozličných častiach mozgovej kôry.

4. Zapísanie spomienky
Mozgová kôra posúva informácie do hipokampu, ktorý ovláda zapisovanie epizodických spomienok.

3. Prečo máme emócie?

Emócie tvorí veľa súčastí. Prvou je fyzická reakcia tela: slzy, smiech, potenie, zrýchlený srdcový pulz. Druhou súčasťou je zmena v spôsobe myslenia, ako napríklad zvýšená citlivosť zmyslov, keď sa bojíme, keď sa nám vybavia zlé spomienky alebo keď sme smutní.

Treťou súčasťou je zmena správania, napríklad vyhýbanie sa nebezpečným situáciám alebo opakovanie konania, ktoré nás robí šťastnými.

Emócie nám pomáhajú vyrovnávať sa so situáciami, ktoré ich vyvolávajú, a pomáhajú nám pripraviť sa na budúcnosť, vysielajú signály ľuďom okolo nás a posilňujú naše spoločenské väzby.

Vývin emócií

3 mesiace
Maličké bábätká sa „rady nosia“. Keď ich uložíme do postieľky, plačú, keď ich vezmeme do náručia, cítia sa istejšie.

6 mesiacov
Ako rastú, bábätká sa začínajú usmievať a smiať. Začnú si zvykať, že môžu byť aj samy.

9 mesiacov
Staršie bábätká začnú dôverovať ľuďom, ktorí sa o nich starajú, ale začnú tiež vyjadrovať strach v prítomnosti cudzích ľudí.

12 mesiacov
Kým dosiahnu svoje prvé narodeniny, bábätká sa začnú učiť čítať emócie z výrazov tváre a tónu hlasu.

2 roky
Batoľatá prežívajú silné emócie, ale nie vždy poznajú dosť slov na to, aby vyjadrili, čo cítia.

3 roky
Staršie deti sa začnú učiť názvy základných pocitov, ako napríklad šťastný, smutný a vystrašený.

4 roky
Deti v tomto veku začínajú používať viac slov na opísanie svojich pocitov a začnú si vyvíjať empatiu.

5 rokov
Päťročné deti sú si vedomé pocitov iných ľudí
a rozličných spôsobov, akými ľudia reagujú na rovnaké situácie.

4. Ako sa určujú najmúdrejšie živočíšne druhy?

Vedci pracujú celé desaťročia na vytvorení testov, ktoré merajú zvieraciu inteligenciu. Najjednoduchším spôsobom, ako odhadnúť inteligenciu rôznych živočíšnych druhov, je zmerať veľkosť ich mozgu – vo všeobecnosti platí, že čím je mozog väčší, tým je zviera múdrejšie.

Nie vždy to však platí. Iné testy hľadajú známky inteligencie, ktoré rozpoznáme aj sami – schopnosť oddialiť radosť a uspokojenie, rozpoznanie samého seba v zrkadle, výroba a použitie nástrojov, riešenie problémov a rozdielne reakcie na rozdielnych jedincov.

Testovaním sa vedci snažia zistiť, či zvieratá dokážu robiť odôvodnené rozhodnutia alebo či sa len naučili nejaké vzory a automaticky sa podľa nich správajú.

5. Čo je mŕtvica?

Zjednodušene povedané, mŕtvica je ako infarkt, ale odohráva sa v mozgu. Tento vážny stav vzniká, keď sa krv prestane dostávať do niektorej časti mozgu, často pre zapchatú cievu alebo krvácanie v inej časti mozgu.

Bez kyslíka začínajú mozgové bunky chradnúť a odumierať, takže čím rýchlejšie sa krv vráti do obehu mozgu, tým lepšie. Lieky sa dajú použiť na rozpustenie krvných zrazenín a operácie ich priamo odstraňujú, čím sa zminimalizuje poškodenie, ktoré môže mať trvalé následky.

Tieto môžu byť rôzne v závislosti od toho, v ktorej časti mozgu sa mŕtvica odohrala.

1. Tukový povlak

Nahromadený tuk, cholesterol a vápnik sa môžu začať hromadiť vo vnútri krvných ciev.

2. Zúženie

Povlak zaberá miesto vo vnútri krvných ciev, spomaľuje prietok krvi a krvinky sa len ťažko pretláčajú cez zúžené miesto.

5. Mŕtvica

Ak sa prietok krvi zastaví, do časti mozgu sa nedostáva kyslík a bunky začínajú odumierať.

3. Vytváranie chuchvalca
Krv sa pomaly pretláča popri povlaku a začína vznikať upchatie.

4. Upchatie

Keď sa upchatie vytvára vo vnútri cievy, môže úplne zablokovať prúdenie krvi.

Zaujímavé čísla o mozgu

Zaujímavosti

31. júla 2025

Zaujímavé čísla o mozgu