Rytierov museli vyniesť do sedla

Brnenie z 15. storočia bolo mimoriadne ťažké, vážilo 14 – 23 kilogramov. Napriek tomu však nebolo až také zložité sa v ňom pohybovať či vyskočiť na koňa. Rytieri museli byť takí svižní, ako sa len dalo, aby boli v boji na niečo dobrí alebo aby bitky vôbec prežili.

Ak by bolo brnenie naozaj také ťažké, rytier, ktorý by v zápale boja spadol, by sa sám postaviť nedokázal a ani by nebol schopný vyskočiť na koňa, takže aj malé zakopnutie v boji by znamenalo rozsudok smrti.

Zatiaľ čo kovové pláty brnenia museli byť dostatočne pevné na to, aby rytiera vedeli skutočne ochrániť, museli byť aj ľahké, aby sa dali nosiť pri dlhých bojoch, presunoch a rôznych pohyboch.

Plátové brnenie sa skladalo z 18 hlavných oddelených kúskov, pričom každý ochraňoval inú časť tela. Pohyb každého kúska sa musel prispôsobiť svojmu nositeľovi a nesmel ho obmedzovať pri zaháňaní sa mečom alebo behu.

Jeden z prvých obrazov nenositeľne ťažkého brnenia pochádza z filmu Henrich V. z roku 1944, kde rytieri vyzerajú ako nepohyblivé kopy plechu, ktoré musia do sedla dvíhať žeriavy – úplná fikcia.

Naopak, historické záznamy ukazujú, že niektorí rytieri, ako Bertrand du Guesclin, boli natoľko obratní, že zoskakovali z koňa a opäť naň naskakovali.

Dnešní vojaci bežne nesú výstroj a výzbroj vážiacu viac ako 50 kg, rozloženú po tele. Rytieri teda rozhodne nemali ťažší výstroj než moderní vojaci.