Mars je nepriateľské miesto. Teploty tam bežne klesajú na -80 °C, atmosféra má len zlomok hustoty, akú poznáme tu na Zemi, a pôda neobsahuje takmer žiadne organické živiny. Nová štúdia výskumníkov z Univerzity v Brémach však ponúka konkrétny postup, ako tento problém prekonať. Použili sa pritom výlučne suroviny dostupné priamo na Marse.

Sinice ako kľúč k riešeniu

V centre celého systému stoja sinice (cyanobaktérie). Ide o jedny z najstarších živých organizmov na Zemi, ktoré sú odolné proti extrémnym podmienkam. Pre Mars sú ideálne z jednoduchého dôvodu: rastú pomocou fotosyntézy za využitia oxidu uhličitého, ktorý tvorí až 95 % marťanskej atmosféry. Navyše, dokážu sa živiť minerálmi z marťanskej pôdy regolitu.

Mohlo by vás zaujímať

Planéta Zem

30. januára 2025

Kto prežije aj tie najväčšie mrazy?

Tím vedcov viedol Tiago Ramalho a navrhol proces troch krokov. Najprv sa kultivovali sinice pomocou simulantu marťanskej pôdy (MGS-1) a oxidu uhličitého. Vypestovaná biomasa sa potom spracovala pomocou anaeróbnej fermentácie, čo je rozklad organickej hmoty bez prístupu kyslíka pri teplote 35 °C. Výsledkom bolo hnojivo bohaté na amónium, kľúčový zdroj dusíka pre rastliny.

27 gramov z jedného gramu biomasy

Toto hnojivo vedci použili na vypestovanie žaburinky (Lemna sp.). Ide o rýchlorastúcu vodnú rastlinu bohatú na bielkoviny, ktorá je celá jedlá. Výsledky prekonali očakávania: z jediného gramu suchej biomasy siníc vzniklo 27 gramov čerstvej jedlej rastlinnej hmoty. Ako bonus navyše fermentácia produkovala metán, čo je plyn využiteľný ako palivo. Systém tak v jednom procese rieši tri výzvy naraz: produkciu potravy, hnojenie aj energetiku.

„Predstavte si zeleninovú záhradu na Marse, ktorá funguje výlučne z miestnych zdrojov – bez dovozu pôdy, hnojiva či vody. Táto sebestačnosť je kľúčová pre udržateľnosť budúcich marťanských osídlení,“ uviedol Ramalho.

Mohlo by vás zaujímať

Zaujímavosti

6. februára 2023

Podobáme sa na seba?

Vedci sú však opatrní: všetky experimenty prebiehali v laboratóriu na Zemi. Skutočný Mars však prináša ďalšie komplikácie – slabú gravitáciu, intenzívne žiarenie, extrémne teploty a toxické perchloráty obsiahnuté v regolite. Vedci plánujú systém integrovať s ďalšími technológiami podpory života a postupne ho testovať v podmienkach čo najbližších marťanskej realite.

Potenciál výskumu však presahuje vesmír. Rovnaká technológia by mohla pomôcť pestovať potraviny v oblastiach so slabou pôdou na Zemi. A to je v čase klimatickej zmeny a rastúcej globálnej populácie čoraz naliehavejšia téma.

Text: Zázračná planéta

Foto: Shutterstock