Smrtiace jazero zachovalo život tak, ako vyzeral pred 47 miliónmi rokov
Pred miliónmi rokov číhal pod hladinou dávneho jazera tichý zabijak.
Prečo sa dá žiť v Hirošime, ale v Černobyle nie?
V 20. storočí sa odohrali tri jadrové katastrofy. Dve japonské mestá dodnes existujú a prosperujú. Do ukrajinskej oblasti sa však človek nevráti celé desaťročia. Aký je medzi nimi rozdiel?
Atómové bomby zhodené na mestá Hirošima a Nagasaki boli odpálené vysoko nad zemou. Tým sa zvýšila ničivá sila výbuchov, ale zároveň sa výrazne znížila úroveň radiácie v okolí.
Avšak Černobyľ bol iný príbeh. Výbuch reaktora v roku 1986 síce spôsobil oveľa menší fyzický výbuch, ale uvoľnil do ovzdušia viac ako 400-násobok rádioaktívneho materiálu oproti bombám, ktoré dopadli na Hirošimu a Nagasaki.
Mohlo by vás zaujímať
Najhorší literárni zločinci a ich brutálne predlohy
Kľúčovú úlohu zohralo aj množstvo paliva. Bomba zhodená na Hirošimu obsahovala 64 kilogramov uránu, pričom pri výbuchu skutočne štiepením reagovalo len niekoľko kilogramov.
Černobyľský reaktor oproti tomu obsahoval asi 180 ton jadrového paliva. Reaktory sú navyše navrhnuté tak, aby udržiavali reťazovú reakciu čo najdlhšie. Preto v nich vzniká omnoho viac rádioaktívnych vedľajších produktov.
Otázka polčasu rozpadu
Rozhodujúcim faktorom je však typ uvoľnených izotopov. Väčšina rádioaktivity z atómových bômb mala podobu krátko žijúcich izotopov. Sú mimoriadne nebezpečné, ale len krátky čas. Dlhodobých, nízkoaktívnych izotopov bolo relatívne málo.
Mohlo by vás zaujímať
V tretej tohtoročnej Pravdivej histórii sa venujeme…
Černobyľ zanechal úplne iné dedičstvo. Odborníci sa zhodujú, že 30-kilometrová zóna vylúčenia je hlboko kontaminovaná rádioaktívnymi izotopmi ako cézium-137, stroncium-90 a jód-131, čo ju robí nevhodnou na ľudské obývanie. Cézium-137 má polčas rozpadu 30 rokov. To znamená, že jeho aktivita v pôde pretrváva naozaj dlho.
Černobyľský požiar navyše horel desať dní a nepretržite vypúšťal radiáciu do okolia.
Ľudia vs príroda v zóne vylúčenia
Medzi rokmi 1986 – 2005 bolo na Ukrajine, v Bielorusku a Rusku zaznamenaných 7 000 prípadov rakoviny štítnej žľazy. Paradoxne, vedci, ktorí skúmajú flóru a faunu v zóne vylúčenia, hľadajú odpoveď na jednoduchú otázku: „Sme viac ako lastovičky, alebo ako sójové bôby?“ To znamená, že skúmajú, či sa ľudia dokážu prispôsobiť zvýšenej radiácii tak, ako sa jej prispôsobujú niektoré rastlinné druhy.
Dnes žijú v mestách Hirošima a Nagasaki milióny ľudí. Černobyľská zóna však zostáva svedectvom toho, že nie každá jadrová katastrofa je rovnaká.
Text: Zázračná planéta
Foto: Shutterstock
1/1
