ŤAŽKÝ NÁKLAD

Pred tým, než sa kov začal používať na opracovanie kameňa, stavitelia Stonehenge vytesali kamenné monolity do ich konečnej podoby kamennými kladivami a nástrojmi z jeleních parohov.

Túto vyčerpávajúcu drinu však zatieňuje množstvo energie, ktorú museli stavitelia vynaložiť na to,
aby zabezpečili dostatočne veľké kamene a aby ich doviezli na príslušné miesto. Kamenné bloky museli byť prepravované minimálne 30 km. Bolo by prirodzené domnievať sa, že stavitelia použili najbližšie vyhovujúce kamene, avšak pôvod jedného druhu kameňa ukazuje, Tzv. Pätný kameň stojaci približne 20 m od kamenného kruhu. že tomu tak nebolo.

„Obvykle o nich hovoríme ako o modrých kameňoch,“ vraví Darvill. „Skladajú sa z viacerých druhov hornín, ako napríklad z doleritu, ryolitu a pieskovca. Modré kamene sú od ostatných monolitov o dosť menšie a jednoducho odlíšiteľné. V roku 1920 sa zistilo, že väčšina modrých kameňov pochádza z Preseli Hills v Pembrokshire v západnom Walese, čo je 220 km severozápadne od Stonehenge.“

Ale prečo by sa s nimi terigali až do Wiltshiru? „Príliš sme sa zamerali na modré kamene,“ hovorí Darvill.

„Sú spojené len s istým obdobím využívania Stonehenge. Ale toto obdobie trvalo štyri až päť storočí a bolo časom najväčšej slávy chrámu, takže je jedným z najpodstatnejších. V časoch nedávno minulých sa o prameňoch v Preseli Hills hovorilo ako o posvätných žriedlach pre ich údajné liečivé vlastnosti.

Tieto pramene boli predmetom záujmu aj v období neolitu a verím, že modré kamene boli v Stonehenge využívané na liečenie. Avšak srdcom chrámu je práve stavba z pieskovcových blokov. Tam sa to všetko odohrávalo.“

ALTERNATÍVNY POHĽAD

Zatiaľ čo Darvillov výklad modrých kameňov hovorí o Stonehenge ako
o mieste pre živích, Parker Pearson prišiel s alternatívnou verziou. Inšpiroval sa pozorovaniami slávneho madagaskarského archeológa Ramilisoninu, ktoré hovoria, že v jeho krajine kamene symbolizujú mŕtvych a drevo
živých. Na základe toho Parker Pearson usúdil, že Stonehenge je pomníkom pre mŕtvych. Pre živých je zasa kruh z drevených stĺpov vykopaný pri neolitickej usadlosti Durrington Walls iba 3 km od Stonehenge, pričom tento monument je postavený zhruba v tom istom období ako Stonehenge. „Bol to úplne nový pohľad na vec,“ hovorí

Parker Pearson. „Ramilisonina nebol zainteresovaný a bol iba objektívnym pozorovateľom. Naši predkovia chceli byť veční a spojení s niečím, čo je (podľa ich znalostí) trvalé, teda kameň. Ľudské životy sú pominuteľné, preto ich reprezentovalo drevo.“ Nech je pravda akákoľvek – a je pravdepodobné, že význam Stonehenge sa počas rokov menil – monument si zachoval pozoruhodnú dôležitosť.

„Myslím si, že Stonehenge mal oveľa väčší význam v životoch neskorších spoločenstiev, a to možno ešte väčší, ako si myslíme,“ hovorí Darvill. „Rimania prišli do Británie viac ako 2 600 rokov po tom, ako bol Stonehenge postavený. Boli časy, keď si každý myslel, že celá aktivita pri Stonehenge spočívala
v „piknikovaní“ pri skalách.

Naše vykopávky z roku 2008 však jasne ukázali, že stavitelia monumentu vztyčovali a zrejme aj presúvali kamene. Myslím si, že Stonehenge zostáva svojím spôsobom uctievaný aj dnes. Dokonca ho navštevuje oveľa viac ľudí ako kedykoľvek predtým. Odkedy bol postavený, bol posvätným miestom v akomkoľvek zmysle slova.“