Žiadny pulz, žiadna mozgová činnosť, žiadny problém.

Ak by človek vystavil svoje telodlhodobým silným mrazom, výsledkom by boli omrzliny po celom tele a nakoniec by nasledovala smrť. Sú však živočíchy, ktorých tkanivá sú schopné zamrznúť a na jar opäť rozmrznúť. A to bez akýchkoľvek následkov.

Napríklad skokan lesný pochádzajúci zo Severnej Ameriky hibernuje cez zimu pod listami. Táto žaba vycíti klesajúcu teplotu a keď jej telesná teplota klesne pod nulu, voda sa z buniek odvedie do krvi, kde bezpečne zamrzne. Takto sú bunky chránené pred poškodeniami, ktoré by spôsobilo vytvorenie ľadových kryštálikov. Voda sa v bunkách nahradí močovinou, glukózou a cukorným alkoholom, ktoré produkuje pečeň žaby a ktoré zvýšia obsah krvného cukru až na stonásobok.

V tomto stave nevykazuje skokan lesný žiadnu srdcovú ani mozgovú aktivitu. Výskum na kanadskej Carletonskej univerzite v Ottawe ukazuje, že od okamihu, ako teplota začne stúpať, trvá asi 20 minút, kým sa roztopí ľad v obehovom systéme skokana.

V priebehu ďalších 20 až 30 minút začne biť aj jeho srdce. Tento malý živočích môže takýmto cyklom prejsť aj niekoľkokrát za rok.

Zamŕzanie sa stalo nevyhnutnou súčasťou života tejto žaby. Ak teploty neklesnú a skokan nemôže zamrznúť, aby prezimoval, potrebuje si hľadať aj v zimných mesiacoch potravu.
A keďže v tomto období jej veľa nie je, je paradoxne pravdepodobnejšie, že zahynie. V jeho prípade znamená zamrznutie väčšiu šancu na prežitie.