Ako vyzerala ryba, ktorá vyšla na súš ako prvá?
Ako prebiehal prechod rýb z mora na súš? Ukazuje sa, že tieto tvory sa naučili vidieť na súši ešte pred tým, ako sa po nej naučili chodiť.
Pri pobreží Fidži objavili vedci malý ostrov s neobvyklým pôvodom. Nebol to zvyšok sopky ani koralový útes. Tento kúsok pevniny vznikol z odpadkov dávnych ľudí.
V januári 2017 boli dvaja vedci na geoarcheologickom prieskume severného pobrežia Vanua Levu. Ide o druhý najväčší ostrov súostrovia Fidži. Všimli pri ňom nízko položený pobrežný výbežok pri oblasti Culasawani. Tento výbežok mal asi 3 000 m2 a z 70 až 90 % ho tvorili zvyšky jedlých mušlí, ktoré boli uložené v hlinito-piesočnatom základe.
Ostrov pokrytý mangrovníkmi sa pritom dvíha len 60 cm nad hladinu prílivu.
Tím profesora Patricka Nunna z University of the Sunshine Coast v Austrálii vykonal rádiouhlíkové datovanie 10 mušlí z umelého ostrova. Týmto datovaním sa zistilo, že ostrov vznikol okolo roku 760 n. l.
Z toho tiež vyplýva, že ostrov zrejme vytvorili Lapitovia, dávna kultúra prvých osadníkov Fidži. Vo vrstvách boli nájdené aj fragmenty nezdobenej keramiky, ale neobjavili sa tam žiadne rybie kosti ani kamenné nástroje.

Každý druh mušlí, ktorý sa našiel v tejto oblasti, bol jedlý. Chýbali tam však rybie kosti a kamenné nástroje, čo viedlo výskumníkov k záveru, že toto miesto slúžilo skôr ako spracovateľské stredisko mušlí. Na tomto mieste sa z nich vyberalo mäso a odnášalo sa na iné miesto na konzumáciu.
Najpravdepodobnejším vysvetlením je podľa vedeckého tímu to, že prví osadníci si tu postavili domy na koloch nad plytkou pobrežnou vodou a celé desaťročia tu spracovávali obrovské množstvá mušlí.
Keď ľudia toto miesto opustili, hladina mora časom postupne klesala a nahromadené vrstvy mušlí sa vynorili nad vodnú hladinu.
Štúdia publikovaná v časopise Geoarchaeology hovorí, že ide o prvý dôkaz existencie ostrova tohto druhu v Tichomorí.
Autori zdôrazňujú, že podobné ostrovy by mohli existovať aj inde pozdĺž pobrežia tichomorských ostrovov.
Ich objavenie a analýza môžu priniesť dôležité poznatky o tom, akú úlohu hral pokles hladiny mora pri zmenách osídlenia a ako vplýval na spôsob obživy starých obyvateľov Tichomoria.
Ostrov pri Culasawani je tak nielen kuriozitou, ale živým dôkazom toho, ako ľudia pred 1 300 rokmi formovali krajinu a ani o tom netušili.
Text: Zázračná planéta
Foto: Shutterstock
Redakcia Relax
Ako prebiehal prechod rýb z mora na súš? Ukazuje sa, že tieto tvory sa naučili vidieť na súši ešte pred tým, ako sa po nej naučili chodiť.
Parazit Entamoeba histolytica zabije každý rok 50 000 až 100 000 ľudí. Teraz vedci odhalili jeho zákerný trik a majú plán, ako ho poraziť.
Novou generálnou riaditeľkou pre automobilové značky BMW a MINI na Slovensku sa stala Veronika Hammond.
Klimatická zmena nemení len hladinu morí – mení aj to, ktoré choroby sú schopné prežiť na našom území.
Nápoj s obsahom kofeínu 200 mg je pre väčšinu dospelých bežná záležitosť. Pre niekoho s nezistenou srdcovou vadou to však môže byť smrteľné del
Aj tento rok sa môžete pridať k státisícom ľudí po celom svete, ktorí sa rozhodli žiť 31 dní bez alkoholu. Možno získate nový pohľad na svoj živ
Vedeli ste, že vedci odhadujú, že kým sme sa my ľudia objavili na scéne, v priebehu tisícročia vyhynul iba jeden druh cicavcov? Nielen to si prečítate
Objavte najnebezpečnejšie rastliny na svete, ich jedy a spôsob, akým lákajú korisť do svojej pasce.
Zem vraj dokáže uživiť len okolo 2,5 miliardy ľudí. Dnes nás tu však žije až 8,3 miliardy a toto číslo stále rastie. Čo s tým?
Soľ je všade: v chlebe, v polievke, vo fast foode aj v „zdravých" potravinách. Vedci teraz presne zmerali, koľko stačí, aby srdce začalo zlyhávať.
SPORTMEDIA, S.R.O.
Lamačská cesta 45
841 03 Bratislava
sportmedia@sportmedia.sk
www.sportmedia.sk