Reportáž z víkendového Mölltaleru a Hochsteinu

Do Flattachu sme dorazili trošku utrmácaní, riadili sme sa totiž paňou z GPS, ktorá nám poradila použiť vrchnú trasu. Oproti spodnej cez Graz je síce o pár kilometrov kratšia, ale na rozdiel od nej nevedie iba po diaľnici,  a má asi 100 kilometrový úsek po obecnej. Nevadí, späť pôjdeme už lepšie, vraveli sme si. Spali sme v dedine, priamo nalepenej na úbočie kopca a od cesty vedúcej nahor k stredisku sme to mali asi 30 metrov.

Ráno – náš  prvý deň lyžovačky – sme sa nahor pozerali s nevôľou. Pol kopca nebolo vôbec vidno, nieto ešte vrchol a snežilo všade. Skibus nás zaviezol k základni strediska, čo bola stanica na lanovú električku Mölltaler Gletscher Express. Za 10 minút jazdy tunelom sme boli konečne pri vlekoch, vo výške asi 2000 mnm. A tam sme to videli. Teda videli sme, že nič nevidno. Hmla, sneženie a studený vietor. Tak, ale to k tomu patrí, k ľadovcu obzvlášť. Kabínkou sme sa vyviezli do 2800 mnm a začali sa akože lyžovať. Presne ten typ lyžovačky, keď si radšej sadnete do tepla na pivo, hoci drzí Rakúšania za neho pýtaju 3 eurá a viac.

Celkovo som sa čudoval, že si dva hlavné vleky – tá kabínka a jedna dvojsedačka jazdia akoby sa nič nedialo, akoby ani vyjsť hore neznamenalo, zababuš sa čo najviac, lebo zmrneš, nevidíš, či ideš z rovného mierneho kopca alebo zo strmého krivoľakého kopca, do toho ten práve napadnutý sneh s ťažkopádnou konzistenciou, trp a nestrať sa, ale… iba pár ľudé na kopci, to je výhoda!

Inak, ja osobne som nakoniec aj zablúdil, keď som sa úplne na konci nespustil kam som mal a musel ísť ešte raz hore dvojsedačkou. Dosť som nadával, lebo som nevládal. A dosť nadávali aj moji kamaráti, ktorí si mysleli, že som niekde zapadol a stihli poslednú jazdu hore, aby potom vykrikovali moje meno na svahu. Skrátka masaker.

Druhý deň sme sa dozvedeli, že tam nič nejazdí, okrem nejakého detského vleku dole. To počasie, ktoré prevádzkovateľov donútilo zavrieť, som si radšej ani nepredstavoval. Lyžovať sme išli do neďalekého Hochsteinu.

[nggallery id=45]

Tretí deň to prišlo, ako predpovede hlásili. Hurá. Slnečno, jasno, málo vetra a dych vyrážajúca viditeľnosť. Vleky išli všetky a tak sme sa hneď vyviezli 6-sedačkou tesne pod vrch Schareck s výškou 3122 mnm, z kadiaľ sme videli na všetky strany a najvyšší vrch Rakúska Grossglockner sa zdal byť blízko, čo by jeden kameňom dohodil. Fotili sme ako diví a niektorí si rýchlo uhli zo slivovice.

Lyžovačka perfektná, plno nového snehu, obzvlášť toho panenského po ľavej strane od 6-sedačky, kde človek mohol len na vlastné riziko, lebo hrozili lavíny. Jednu dokonca ráno pre istotu odstrelili. Bolo sa ale treba ponáhľať, lebo ľudí už bolo značne viac a práve tento nedotknutý sneh mnohých lákal. My sme stihli jeden úsek, ktorý bol ako z rozprávky a ešte teraz, keď si na to spomeniem, mám víťazoslávny pocit.

Dobre sa pozeralo aj na padáčikárov (kite-lyžiarov), ktorí navštevovali úseky nad skalami, kde smrteľník nikdy nezavíta a s neuveriteľnou ľahkosťou vzlietli, aby dopadli kam potrebovali. Jeden blázon dokonca na druhý deň išiel až tak vysoko k vrcholu, že spustil mini lavínu. Celé som to pozoroval z lanovky a aj by som sa začal o neho báť, keby… keby to nebol lyžiar s padákom. Ako sa vracal oblúčikom k lavíne späť, to už sa vznášal a jednoducho ju preletel.

Skoro takéto úžasné počasie sme mali aj posledný štvrtý deň, a po tom, čo sme na zratrakovanom svahu na vrchu skúšali lámať rýchlostné rekordy – s GPS hračkou sa nám podarilo odmerať 108 km/h  – sme sa spustili hlavným ťahom od hora až nadol, čo je nejakých  6 kilometrov a spokojne si sadli do električky.

Stredisko Flattach určite odporúčam všetkým, čo tam ešte neboli. Nie je to najväčšie stredisko v Rakúsku, ani najznámejšie a hoci na ľadovec pôsobí relatívne skromne, oplatí sa. Treba len sledovať predpovede, vymáknuť pekné počasie a potom už len tie výhľady na okolité hrebene a do dolín stoja za to.

Údaje o stredisku a ceny:

• 4-dňový skipass – 132 eur
• 1-dňový skipass – 39 eur
• Skibus – zadarmo
• Vraj 53 km zjazdoviek, ale to hádam rátajú aj traverzy a turistické chodníčky J.
• Kapacita 15 400 osôb za hodinu.