Poklady na dne morí
Morské dno je doslova posiate miliónmi vrakov. V niektorých sú stále zásoby zlata, iné „vezú“ vlaky, tanky a iné doslova zjedla príroda.
Táto batéria premieňa skleníkové plyny na elektrinu
Vedci vyvinuli batériu, ktorá zachytáva skleníkové plyny a zároveň z nich vyrába elektrinu, a to bez akéhokoľvek externého zdroja energie.
Zachytávanie oxidu uhličitého je dnes jedna z kľúčových technológií v boji proti klimatickej zmene. Má však háčik: samotný proces si vyžaduje privádzať veľké množstvo energie zvonku.
Vedci z juhokórejskej Univerzity Songgjungwan teraz prišli s riešením, ktoré tento paradox obracia naruby. Vymysleli zariadenie, ktoré pri zachytávaní skleníkových plynov elektrinu nevyužíva, ale ju vyrába.
Znečistenie ako palivo
Profesor Ji-Soo Jang z Katedry nanokonštrukcií vyvinul v spolupráci s kolegami z ďalších univerzít nové energetické zariadenie GCEG (Zachytávač plynu a generátor elektriny). Toto produkuje elektrickú energiu priamo počas procesu zachytávania skleníkových plynov z atmosféry.
Konvenčné systémy zachytávania, využívania a ukladania uhlíka (CCUS) si vyžadujú privádzanie značného množstva energie. Až potom je zachytávanie a spracovanie plynov vôbec možné. Nová plynová batéria však premieňa energiu, ktorá sa uvoľňuje počas adsorpcie plynov (viazania molekúl plynov na povrchu pevnej látky), priamo na elektrickú energiu.
Mohlo by vás zaujímať
Sviežosť, akú si zaslúžite. Urobte si z návštevy toalety wellness.
Ako to funguje
Zariadenie GCEG má asymetrickú štruktúru, v ktorej sa kombinujú uhlíkové elektródy s hydrogélovými materiálmi. Keď sa skleníkové plyny ako oxidy dusíka (NOx) alebo oxid uhličitý (CO₂) adsorbujú, v zariadení dochádza k prerozdeleniu náboja a k migrácii iónov. To umožňuje nepretržitú výrobu jednosmerného prúdu bez akéhokoľvek externého zdroja energie.
Inými slovami: atmosférické znečistenie funguje ako palivo. Zariadenie ho zachytáva a zároveň z neho vyrába elektrinu.
Mohlo by vás zaujímať
Svietiace stromy namiesto pouličných lámp. Majú to zariadiť svetlušky
Kde by mohlo fungovať
Technológia by mohla nájsť uplatnenie v senzoroch kvality ovzdušia, v bezdrôtových IoT zariadeniach či v priemyselných prevádzkach – jednoducho všade tam, kde je dostatok emisií, ktoré môžu slúžiť ako zdroj energie.
Priemyselné zariadenia by z tejto technológie profitovali – využívali by ju na zníženie emisií aj na získavanie energie z výfukových plynov.
„Táto výskumná práca demonštruje, že skleníkové plyny nie sú len znečisťujúce látky, ktoré treba upratať, ale môžu slúžiť aj ako nový energetický zdroj,“ uviedol Jang.
Zatiaľ len v laboratóriu
Výsledky sú zatiaľ dôkazom konceptu a zariadenie treba otestovať vo väčšom meradle.
Ak sa technológia osvedčí aj mimo laboratória, mohla by zásadne zmeniť logiku zachytávania uhlíka: namiesto toho, aby to bol nákladný proces, stal by sa zdrojom príjmu.
Text: Zázračná planéta
Foto:
1/1
