Ľudský nos dokáže rozoznať tisícky chemických signálov, vďaka ktorým odhalí množstvo odlišných pachov. Niektoré z týchto vôní spúšťajú silné spomienky a za všetko môže, ako vždy, náš mozog.

Signály prichádzajúce do nosa sa najprv dostanú k čuchovým bunkám a odtiaľ putujú na spodnú stranu koncového mozgu. Táto časť mozgu sa správa ako brána, ktorá prepája viaceré iné oblasti mozgu.

Je tu orbitofrontálna kôra, ktorá sa spája s rozhodovaním sa, amygdala, emocionálne centrum mozgu, hypotalamus, ktorý spája nervové a hormonálne systémy, insula spojená s vedomím, entorinálna kôra ovládajúca pamäť a navigáciu a hipokampus, „skladník“ dlhodobej pamäti.

Tieto prepojenia nám pomáhajú naučiť sa, odkiaľ pochádzajú pachy a čo znamenajú. Ak potom prídeme do kontaktu s danou vôňou, okamžite vieme, ako reagovať. Napríklad amygdala, centrum mozgu na odhaľovanie hrozby, sa rozsvieti, keď nosom zacítime niečo nepríjemné.

Pachy tiež vedia vyvolávať dávno zabudnuté spomienky, a to často so všetkými živými a emocionálnymi detailmi. Tieto spomienky často pramenia v detstve a pokusy vykonané na potkanoch naznačujú, že sa môžu formovať už počas raného vývoja dieťaťa. Silné spomienky súvisiace s vôňou môžu zvieratám pomáhať prežiť, kým sa im vyvinú iné zmysly, ako napríklad oči alebo uši. V dospelosti potom môžu rovnaké vône priniesť záplavu spomienok.

Podpora spomienok

Pri skúmaní prepojenia medzi pachom a pamäťou sa vedci zamysleli, či by bolo možné zapojiť pachy do zlepšovania kapacity pamäti. Výskumníci z anglickej Northumbrijskej univerzity skúmali, čo sa deje nášmu mozgu, keď zacíti silné vône.

V jednej zo štúdií požiadali 180 dobrovoľníkov, aby vypili kamilkový čaj, mätový čaj alebo čistú horúcu vodu. Potom testovali ich náladu a mozgové funkcie. V porovnaní s dobrovoľníkmi, ktorí pili vodu, boli ľudia pijúci kamilkový čaj menej pozorní, zatiaľ čo dobrovoľníkom pijúcim mätový čaj sa zlepšila obozretnosť.

V inej štúdii malo 150 dobrovoľníkov vojsť do miestnosti, kde voňal buď rozmarín, levanduľa, alebo tam nevoňalo nič. Potom mali za istý čas splniť istú úlohu. Ľuďom, ktorí vošli do rozmarínovej izby, sa zlepšila pamäť, tým z levanduľovej izby sa zasa pamäť zhoršila, ale zároveň sa cítili pokojnejší.

Z nosa do mozgu

Náš čuch je naviazaný na pamäťové centrum – hipokampus. Táto časť mozgu má na starosti dlhodobé spomienky.

Čuchové bunky – signály z rôznych pachov sa v čuchových bunkách v nose zhromaždia ešte pred tým, ako sa vydajú do mozgu.

Koncový mozog – z nosa sa signály vysielajú do častí mozgu, ktoré spracúvajú emócie a pamäť.

Z nosa sa signály vysielajú do častí mozgu, ktoré spracúvajú emócie a pamäť. Keď pachové signály zasiahnu bunky, tie spustia nervové impulzy, ktoré smerujú k čuchovým bunkám.

Receptory – keď pachové signály zasiahnu bunky, tie spustia nervové impulzy, ktoré smerujú k čuchovým bunkám.

Riasy – chĺpky vo vnútri nosa detegujú rôzne chemické signály.

Amygdala – v tejto časti mozgu sa spracúvajú emócie a strach.

Zdroj: Zázračná planéta

Foto: Shutterstock