Čo spôsobuje, že snívame s otvorenými očami?
Aj keď sa snažíme sústrediť, mozog si občas robí po svojom – a vedci už vedia, kedy to presne začne.
Podivný svet pred príchodom stromov: Do výšky sa týčil gigantický organizmus
Keď ešte na Zemi neexistovali stromy, do výšky sa týčili iba pozoruhodné hladké stĺpy. Dodnes nie je jasné, čo to bolo.
Predstavte si krajinu bez stromov, bez trávy, bez väčšiny živočíchov. Len nízke paprade, machové koberce a pomedzi ne sa týčia mohutné stĺpy, ktoré sú vysoké ako elektrické stĺp. Tieto stĺpy hladké, bez jedinej vetvy.
Takto vyzeral svet pred 420 miliónmi rokov. Tieto stĺpy mali názov Prototaxites.
Objav, ktorý zmiatol generácie vedcov
V roku 1843 objavil kanadský geológ William Edmond Logan pri brehoch zálivu Gaspé v Québecu veľkú skamenelinu v tvare kmeňa. Bizarný nález sa trochu podobal na kmeň zhnitého ihličnana, no zároveň mal znaky spoločné s hubami aj riasami.
Mohlo by vás zaujímať
Sedem ohrozených morských živočíchov
Tak sa začal jeden z najdlhšie trvajúcich záhadných prípadov v histórii paleontológie.
Prototaxites bol prvý obrovský organizmus, ktorý žil na pevnine. Niektoré jeho stĺpovité skameneliny dosahujú výšku až osem metrov a pochádzajú z raného devónu.
Jeho systematické zaradenie je predmetom diskusií už viac ako 165 rokov. Vedci sa ho postupne pokúšali zaradiť medzi riasy, suchozemské rastliny, lišajníky aj huby – zakaždým bez presvedčivého výsledku.
Čo prezradila škótska skala
Prelom priniesla nová štúdia publikovaná v januári roku 2026 v časopise Science Advances. Vedci z Edinburskej univerzity a Národného múzea Škótska sa zamerali na druh Prototaxites taiti, ktorý sa zachoval v 407 miliónov rokov starom ložisku Rhynie chert neďaleko mesta Aberdeen. Ide o jedného z najlepšie zachovaných svedkov raných suchozemských ekosystémov vôbec.
Mohlo by vás zaujímať
Šéfredaktorka Zázračnej planéty odporúča
Tím výskumníkov použil lasery, 3D zobrazovanie a umelú inteligenciu, aby preskúmal vnútornú štruktúru fosílií a porovnal ich chemické zloženie s ostatnými organizmami zachovanými v rovnakom kameni. Výsledky boli zarážajúce.
Vedci zistili, že rúrky vo vnútri Prototaxites sa vetvia chaoticky – na rozdiel od húb, kde hýfy vytvárajú usporiadanejšie vzory. Navyše, nenašli žiadnu chemickú stopu chitínu. To je polymér, ktorý je prítomný v bunkových stenách všetkých žijúcich húb i fosílnych húb zachovaných na rovnakom nálezisku.
Chemická analýza navyše ukázala, že biomarkery v skamenelinách Prototaxites sú zreteľne odlišné od tých, ktoré obsahujú fosílie húb z toho istého miesta. Ak by teda patrili Prototaxites k hubám, mali by sme očakávať rovnaký chemický profil – boli uložené vedľa seba v identických podmienkach.
