Čo vás čaká v druhej tohtoročnej Pravdivej histórii?
V druhej Pravdivej histórii tohto roka sa dočítate o starovekej Číne či o kulte osobnosti Jozefa Tisa, z ktorého niektorí robili mučeníka za národ.
5 spôsobov, ako sa mení príroda v okolí Černobyľa
V roku 1986 sa v černobyľskej jadrovej elektrárni odohrala obrovská katastrofa. Príroda sa spamätala, ale nevšednými spôsobmi.
Štyridsať rokov po výbuchu reaktora zostáva Černobyľská vylúčená zóna jedným z najnevšednejších ekosystémov na Zemi.
Mala to byť mŕtva krajina, ale nechcene vzniklo prírodné laboratórium. A výsledky vedcov neustále prekvapujú.
Čierne žaby: evolúcia na vlastné oči
Jedným z najvýraznejších príkladov toho, ako vplýva černobyľská radiácia na okolie, sú miestne žaby. Miestne žaby (Hyla orientalis), ktoré žijú vo vylúčenej zóne, sú výrazne tmavšie ako tie, ktoré žijú na iných miestach na Ukrajine. Rozdiel je taký nápadný, že podľa evolučného biológa Dr. Germána Orizaolu nie je ani potrebné merať tento rozdiel.
Mohlo by vás zaujímať
Prečo majú veveričky žlté zuby?
„Ukážte mi žabu z Ukrajiny a ja vám poviem, či je z Černobyľa alebo z iného miesta. Rozdiel v zafarbení nie je jemný. Žaby žijúce v zóne sú jednoducho oveľa tmavšie.“
A skutočne, žaby z kontaminovaných oblastí sú v priemere o 40 % tmavšie. Tmavšia koža zodpovedá vyššej hladine melanínu. Ide o pigment, ktorý chráni tkanivá pred radiáciou tak, že neutralizuje časť bunkového poškodenia.
Vlky odolné proti rakovine
Výskumníčka Cara Love z Princetonskej univerzity skúma vlky z černobyľskej zóny od roku 2014. GPS obojky, ktoré vlky dostali, sú vybavené dozimetrami. Tie merajú okolitú radiáciu a ukázali, že černobyľské vlky sú denne vystavené viac ako 11,28 milliremom radiácie. To je viac ako šesťnásobok bezpečnostného limitu pre bežného človeka.
Napriek tomu ich populácia nielenže neklesá, ale zistilo sa, že černobyľská populácia vlkov je až sedemkrát väčšia ako v neďalekých chránených oblastiach mimo vylúčenej zóny.
A ešte pôsobivejšie je to, že analýzy krvi ukázali zmeny imunitného systému vlkov. Ten sa zmenil podobne, ako sa mení imunita pacienta s rakovinou, ktorý podstupuje rádioterapiu.
Huby, ktoré požierajú radiáciu
V zničených budovách reaktora a v rôznych častiach vylúčenej zóny vedci objavili tmavé, huby bohaté melanín. Rastú pritom tam, kde neprežije takmer nič iné. Pokrývajú steny, plazia sa po sutinách a kolonizujú prostredie presýtené ionizujúcim žiarením.
Niektoré z týchto húb sa dokonca posúvajú smerom k zdroju radiácie a majú schopnosť premieňať gama žiarenie na chemickú energiu, ktorú potom využijú na svoj metabolizmus.
Takéto huby rastú pod vplyvom radiácie rýchlejšie. Vedci dúfajú, že by mohli pomôcť pri dekontaminácii rádioaktívnych miest alebo na ochranu astronautov.
Veľké cicavce: triumf bez človeka
Množstvo veľkých cicavcov vo vylúčenej zóne prekonáva rekordy. Nielenže je ich tam viac ako pred nehodou v roku 1986, ale je ich viac ako v nekontaminovaných rezerváciách v okolí.
