Zámok Schloss Hof v nádhere cisárskych svadieb

Marchfeld (Moravské pole) sa rozprestiera v južnej časti Dolného Rakúska na prevažne rovinatej nížine medzi riekami Dunaj a Morava. Táto oblasť je známa predovšetkým svojimi zámkami, medzi ktorými vyniká veľkolepý zámok Schloss Hof.

Rozsiahly barokový zámocký komplex princa Eugena Savojského a Márie Terézie dnes po dlhých rokoch zabudnutia žiari vo svojej pôvodnej kráse a ponúka neopakovateľný zážitok a príjemnú cestu späť do obdobia baroka.

Barokový klenot vo vidieckej idyle

Zámok dal v rokoch 1725 – 29 postaviť vplyvný vojvoda Eugen Savojský na mieste staršieho opevneného hradu. Podľa plánov najznámejšieho dvorného architekta tej doby Lukasa von Hildebrandta bol vybudovaný impozantný zámok a okolo neho vytvorená nádherná baroková záhrada na siedmich terasách. V severnej časti zámku vznikol statok, ktorého hlavným účelom bolo hospodárske zásobovanie.

Niekoľko rokov po smrti kniežaťa Savojskeho získavali tento jedinečný vidiecky barokový komplex Habsburgovci. Mária Terézia bola očarená krásou tohto miesta, našla tu pokoj a pohodu a načerpala nové sily po nekonečných povinnostiach. Možno aj spomienka na uhorskú korunováciu v blízkosti jej obľúbeného mesta Pressburgu/Pozsony/Prešporku (dnešnej Bratislavy) lákala uhorskú kráľovnú často do tohto rozprávkového prostredia.

Určite nie je náhodou, že jej obľúbené dieťa, arcivojvodkyňa Mária Kristína, ktorú Mária Terézia volala Mimi, zložila svoj sľub milovanému manželovi, kniežaťu Albertovi Kazimírovi, práve v barokovej kaplnke nádherného zámku Schloss Hof.

Schloss Hof, Rakúsko — Zámok dal v rokoch 1725 – 29 postaviť vplyvný vojvoda Eugen Savojský na mieste staršieho opevneného hradu. Foto: Shutterstock.

Ty, šťastné Rakúsko, sa žeň

Nielen Mária Terézia bola v politike mimoriadne aktívna – politickými úlohami poverovala aj svoje dcéry, ktoré sa stali bábkami sobášnej politiky matky v súlade s heslom Tu felix Austria nube (Vojny nech vedú iní, ty, šťastné Rakúsko, sa žeň).

Tento slávny výrok charakterizuje vzostup Habsburgovcov. Cisár Maximilián I. vydal a oženil svoje deti do Aragónska a Kastílie a otvoril tak Habsburgovcom cestu na španielsky trón. Pomocou strategických sobášov sa podarilo aj cisárovnej Márii Terézii upevniť postavenie svojho rodu v Európe a zabezpečiť pretrvanie dynastie tým, že porodila až 16 detí a uprednostňovala mierumilovné vyjednávania namiesto vojny.

Môže vás zaujímať:

Linec na Dunaji – mesto zmien

Mimi, tá najmilšia

Mária Terézia väčšinu svojich dcér vydala bez ich súhlasu, ale jedna mala to šťastie, že si svojho budúceho manžela vybrala sama. Piate dieťa rakúskej panovníčky, arcivojvodkyňa Mária Kristína, sa narodila v deň matkiných 25. narodenín a stala sa najdrahšou a jedinou, ktorej Mária Terézia dovolila vydať sa z lásky, a nie pre upevnenie politických vzťahov. Narodila sa ako piata, no v čase svojho narodenia mala len dvoch súrodencov, Máriu Annu a Jozefa. Dve staršie sestry zomreli ešte pred jej narodením.

V rodine ju nazývali Mimi alebo Mimerl. Bola pôvabná a umelecky veľmi talentovaná. Podľa niektorých historických zdrojov však dôvod, prečo ju súrodenci nemali radi, bol, že sa správala veľmi povýšenecky. Možno aj preto, lebo na rozdiel od ostatných súrodencov jej matka Mária Terézia splnila všetky želania.

Okolo roku 1760 sa zoznámila s 22-ročným princom Albertom Kazimírom Sasko-Tešínskym, do ktorého sa zamilovala na prvý pohľad. Albert si dokázal získať priazeň celého dvora vďaka svojej skromnosti, dobrému vzdelaniu a jazykovým znalostiam.

Cisárovná Mária Terézia, jediná osoba v rodine na strane tohto tajného milostného vzťahu, sa stala jeho ochrankyňou, pretože cisár František Štefan chcel dcéru vydať za svojho synovca. Cisárova smrť v Innsbrucku v roku 1765 ale pripravila pôdu pre Mimi na svadbu s Albertom.

Arcivojvodkyňa sa teda 8. apríla 1766 ako 23-ročná vydala za princa Alberta Kazimíra v barokovej kaplnke zámku Schloss Hof. Keďže viedenský dvor stále smútil za smrťou cisára Františka I. Štefana, farba oblečenia účastníkov svadby musela byť čierna.

Šťastné manželstvo

V rokoch 1765 až 1780 bol Albert rakúskym miestodržiteľom Uhorského kráľovstva so sídlom v dnešnej Bratislave – mesto bolo vtedy hlavným mestom Uhorska a miestom korunovácií. Manželia žili na dnešnom Bratislavskom hrade, ktorý pre nich dala Mária Terézia luxusne prestavať a zariadiť.

Umelecky nadaná Mária Kristína, ktorej kresby a akvarely zobrazujú idylický pohľad na každodenný
život cisárskej rodiny, aktívne podporovala svojho manžela pri budovaní jeho umeleckej zbierky. Manželstvo bolo pravdepodobne šťastné, ale zostali bezdetní a ako vášniví zberatelia umenia
zanechali potomkom obrovské dedičstvo, zbierku Albertina.

Mária Kristína zomrela v roku 1798 na následky žalúdočného ochorenia. Miesto posledného odpočinku našla v cisárskej hrobke u kapucínov. Na objednávku jej manžela, vojvodu Alberta Kazimíra, sochár Antonio Canova vytvoril náhrobný pomník v kostole sv. Augustína v Hofburgu. Na plochej nástennej pyramíde z kararského mramoru je zobrazený medailón Márie Kristíny s nápisom Uxori Optimae Albertus (Albertovej najlepšej manželke).

Pri návšteve zámku Schloss Hof, kde sa ich vysnívaný život začal, nájdete aj iné podobné dojemné príbehy v rámci aktuálnej mimoriadnej výstavy.

Cisárske svadby

Mimoriadna výstava s názvom Cisárske svadby, ktorú môžete navštíviť od 9. marca do novembra v priestoroch zámkov Schloss Hof a Niederweiden, je plná zaujímavých a dojímavých príbehov. Svadby v cisárskej rodine sa vyznačovali pompéznosťou a luxusom. Táto špeciálna výstava ukazuje rôzne aspekty týchto svadieb, od pytačiek až po vdovstvo.

Za prepracovanými obradmi, ktoré sú vypracované do neuveriteľných detailov, sa často skrývajú dojímavé osudy, pretože habsburské svadby boli len zriedkakedy srdcovou záležitosťou.

Výstava na zámku Schloss Hof skúma otázku, aké kritériá museli spĺňať ideálne nevesty alebo ženísi, a predovšetkým to, kto bol považovaný za dostatočne hodného stať sa členom habsburskej dynastie. Pozornosť sa sústredí na pozadie sobášnej politiky, rozhodujúce kritériá pri výbere partnera a dynastické očakávania párov.

Pri uzatváraní manželstiev v cisárskej rodine sa kládol dôraz na zachovanie dynastie. Začínalo sa to malým výberom z veľmi obmedzeného kruhu rovnocenných kandidátov a končilo tlakom na zabezpečenie mužského dediča dynastie.

Romantická láska, ktorá sa dnes považuje za najdôležitejší dôvod na uzavretie manželstva, rozhodne nebola kritériom. O tom, že existovali aj príklady manželstiev uzavretých z čisto dynastických a politických dôvodov, ktoré viedli k dobrým partnerským vzťahom a dokonca k hlbokým citovým väzbám, svedčia dva „výnimočné páry“ – Mária Terézia a František Štefan a František Jozef a Sisi. Okrem týchto veľkých milencov habsburskej histórie sa výstava zaoberá aj manželstvami, kde prísne pravidlá habsburských manželských zákonov stáli v ceste individuálnemu šťastiu v láske.

Veľkolepé oslavy v Niederweidene

Na zámku Niederweiden, ktorý je súčasťou zámockého komplexu, sa všetko točí okolo ceremoniálu a veľkolepých slávností. Veď slávnosť musela byť mimoriadne veľkolepá a výnimočná, keďže slúžila na zvýšenie prestíže monarchie a cisárskej rodiny.

Predpokladom zásnub bolo úspešné ukončenie rokovaní medzi rodinami nevesty a ženícha. Nebolo nevyhnutné, aby sa nevesta a ženích poznali – nápadník mohol požiadať rodinu vybranej nevesty o jej ruku aj v mene jej budúceho manžela.

„Len čo boli splnené všetky protokolárne body, zostavila sa svadobná výbava,“ vysvetľuje Birgit Schmidt-Messner, kurátorka spoločnosti Schönbrunn Group. Tak ako sa líšili nevesty, tak sa líšili aj ich svadobné výbavy, ktoré boli v 19. storočí verejne vystavované a s veľkým záujmom prezerané.

Svadba bola najmä pre nevestu veľkou zmenou a začínala sa týždňovou cestou, často naprieč celou Európou, od jej rodiska do nového domova. Náročný sprievod, ktorý bol vrcholom cesty, napokon slúžil aj na predstavenie nevesty ľudu.

Mimoriadne predstavenia počas svadobných osláv zdôrazňovali význam nového zväzku dvoch vládnucich rodov a nezriedka sa tieto udalosti zapísali aj do histórie. Slávnosti, ktoré zahŕňali ohňostroje, hostiny, poľovačky, jazdy na saniach, divadelné, operné a baletné predstavenia, trvali niekedy aj dlhší čas. „Bolo treba objednať nové oblečenie, zaobstarať jedlo, nakúpiť nábytok, vyrobiť slávnostnú výzdobu a rozposlať pozvánky. Svadba bola preto výnosným podnikom pre takmer všetky profesie, ako sú umelci, remeselníci a obchodníci,“ vysvetľuje kurátorka Katrin Harter.

Môže vás zaujímať:

Čarovný advent na zámku Schloss Hof

Od svadobných šiat po cirkevné rúcho

Šaty cisárskych neviest sa šili z drahých a nádherných látok. Niektoré z nich sa darovali kostolom a kláštorom a textílie boli prešité pre cirkevné obrady. Bola to tradícia, ktorá sa v rodine Habsburgovcov udržala až do 19. storočia. „O svadobné šaty bol vždy veľký záujem, boli podrobne opisované a propagované širokej verejnosti v rôznych médiách, a to aj prostredníctvom fotografií,“ hovorí Birgit Schmidt-Messner.

Cisárovná vdova

Smrť manžela priniesla cisárovnej veľké zmeny. Napriek tomu zostala vdova cisára vo vysokom spoločenskom postavení, žila v prestížnom prostredí a v obmedzenejšej miere sa zúčastňovala spoločenského života dvora. Po smrti Františka Štefana dala Mária Terézia zariadiť jeho byty v zámku Schönbrunn ako pamätné izby a jej vlastné izby na zámku Schloss Hof ako vdovský apartmán so sivou a bielou farebnosťou.

Tieto miestnosti, ktoré sa z veľkej časti zachovali dodnes, sú osobitým príkladom interiérov cisárovnej vdovy a jej predstavy o spomienkach.

Pri návšteve zámockého komplexu Schloss Hof, ktorý je len pár kilometrov od Bratislavy, vás čaká toto neuveriteľné dobrodružstvo. Miesto, ktoré je skutočným majstrovským dielom, spája chuť histórie s možnosťou stráviť čas v krásnom prostredí, kde sa snúbi krása prírody s čarom histórie.