Cesta okolo sveta kedysi a dnes

Presne 6. septembra 1522 zakotvila polorozpadnutá loď Victoria v juhošpanielskom prístave Sanlúcar de Barrameda. Jej plachty boli dotrhané a na hladine sa loď držala len vďaka tomu, že z jej trupu námorníci neúnavne pumpovali vodu, ktorá ju neustále zalievala. Posádka bola bez poriadneho jedla celé mesiace, a tak začali počas návratu domov do Španielska od hladu zabíjať a jesť potkany, ktorými bola prelezená celá loď.

Pili pritom odpadovú zvyškovú vodu, ktorá bola na lodi už celé mesiace. Za tri roky zažili na lodi všetko – vzbury, popravy, choroby, hlad aj dehydratáciu. Victoria bola jedna z piatich lodí, ktoré mali nájsť novú cestu k súostroviu Moluky (dnes patria ostrovy k Indonézii), ale späť sa vrátila sama – a na jej palube zostalo iba 18 mužov. Títo námorníci sa stali prvými ľuďmi, ktorí oboplávali celý svet. Niečo podobné sa nikomu nepodarilo ďalších 58 rokov.

Pokrok nezastavíme

Prvé plavby okolo sveta poháňala zvedavosť objaviteľov a ich honba za slávou a bohatstvom. Námorníci objavovali nové krajiny a obchodné cesty a domov sa vracali ako hrdinovia. Títo dobrodruhovia však neboli spokojní len s tým, že oboplávali svet. Expedície sa predlžovali a ambície zväčšovali – najprv ľudia oboplávali svet po mori, potom ho obleteli a nakoniec krúžil okolo planéty sovietsky kozmonaut Jurij Gagarin, čím pokoril poslednú možnú hranicu.

Za cestu okolo sveta sa považuje veľká kruhová púť, ktorá prechádza aspoň dvomi bodmi na opačných stranách Zeme. Pravidlá pri zaznamenávaní cesty okolo sveta loďou hovoria, že dĺžka cesty musí byť minimálne 21 600 námorných míľ (alebo 40 003 km) a že počas cesty sa musí aspoň raz preťať rovník.

Dnes máme k dispozícii oveľa lepšie technológie aj dostatok zásob, a tak je cesta okolo sveta bezpečnejšia a cestovanie pohodlnejšie. Presné GPS systémy a podrobné mapy cestovateľov detailne navigujú, poveternostné varovania prichádzajú s dostatočným predstihom, znalosti politickej situácie v rôznych kútoch sveta sú veľmi dostupné a taktiež cestujeme bezpečnými loďami.

Avšak v minulosti boli podmienky výrazne odlišné – prvými loďami, ktoré boli určené na oboplávanie sveta, boli karaky, teda troj- alebo štvorsťažňové plachetnice, ktoré boli dostatočne veľké na to, aby si zachovali stabilitu aj v búrlivých moriach a odniesli dosť nákladu a zásob potravín, ktoré sú potrebné na dlhých cestách.

Námorníci sa na mori kedysi spoliehali na nie veľmi presné zariadenia a neúplné mapy. Okrem základného magnetického kompasu merali uhol tieňa Mesiaca alebo Slnka, aby tak určili zemepisnú šírku, a vďaka tomu sa na oceánoch dokázali navigovať. Hĺbku oceánu zasa merali oloveným „povrazom“, ktorý zhodili do vody na oceánske dno a keď sa tam zastavil, námorníci na ňom označili, kde je hladina, a potom povraz vytiahli hore. Na palube zmerali vzdialenosť od začiatku povrazu až po označenie hladiny, a tak zistili, aký hlboký je oceán v danom mieste.

Dnešní cestovatelia nahradili väčšinu podobných zariadení vyspelými technológiami. Zmerajú teda rovnaké informácie, ale precíznejšie. Napríklad gyroskop je presnejší ako tradičný kompas a neovplyvňuje ho magnetické pole Zeme. Moderné lode sú tiež vybavené automatickými radarovými vyhodnocovacími nástrojmi, ktoré zobrazujú pozíciu lode a všetkých ostatných plavidiel v blízkosti, aby sa tak zabránilo kolízii. Namiesto oloveného povrazu sa zasa využívajú echolokátory. Fungujú tak, že vyslané zvukové vlny sa odrazia od oceánskeho dna, čím sa zmeria hĺbka vody pod loďou.

Stačí lietadlo

Ak vás to inšpirovalo k ceste okolo sveta, nemusíte sa báť, že by ste na ceste museli stráviť mesiace či roky. Vlastne sa ani nemusíte učiť, ako sa plaviť na lodi, a nemusíte ani začať trénovať svoje svaly na nohách, aby ste loď uveslovali. Namiesto toho sa dá okolo sveta cestovať obyčajným lietadlom. Treba na to len peniaze a nejaké to plánovanie, obzvlášť preto, lebo budete musieť prestupovať. Takto sa dokonca môžete pokúsiť prekonať aj svetový rekord.

Najrýchlejšie dokončil cestu okolo sveta Brit David Springbett, ktorý prekonal 37 124 km (podľa regulácií Medzinárodnej leteckej federácie) za 44 hodín a 6 minút, a to ešte v roku 1980. Nanešťastie, v súčasnosti sa jeho rekord len tak rýchlo nepodarí zlomiť, pretože David Springbett mal obrovskú výhodu – niektoré z častí trasy totiž prekonal na Concorde, jednom z najrýchlejších komerčných lietadiel v histórii, ktoré dokázalo dosiahnuť rýchlosť aj 2 160 kilometrov za hodinu. Využitím dnešných lietadiel by sme najrýchlejšie dokázali obletieť svet za viac ako 50 hodín.

Nech sa však pokúsite precestovať svet akýmikoľvek dopravnými prostriedkami, pravdepodobne vás nepostretne taký drsný osud ako Magalhãesa a jeho mužov – nové technológie sa už postarajú o to, aby vám to išlo ako po masle.

---

Zdroj: Zázračná planéta
Foto: Shutterstock