Mýtus 8: „Klimatické zmeny sú konšpirácia!“

Vyvrátiť tento mýtus je zrejme najťažšie. Mnohí ľudia sú automaticky skeptickí voči akýmkoľvek dôkazom, s ktorými klimatológovia prídu. Klimatické zmeny nie sú len o vede, sú aj o politike. Zmeniť spôsob, ako svet funguje, bude preto ťažké, ale naše porozumenie problému sa mení a buduje rok za rokom.

Pravdou však je, že medzinárodne uznávané organizácie ako Ipcc, Nasa, Medzinárodný panel o zmene klímy a národné akadémie vied z viac ako 80 krajín sveta sa zhodujú, že klimatické zmeny sa dejú. vedci majú tiež spoločný názor, čo je ich najpravdepodobnejšou príčinou – sú to ľudské aktivity.

Keď sa objavilo prepojenie medzi fajčením a rakovinou pľúc, tabakové spoločnosti sa tiež snažili tieto výskumy zdiskreditovať. teraz sa musíme naučiť čo-to o fosílnych palivách.

Mýtus 9: „Na pár stupňoch nezáleží“

Od 19. storočia sa svet zohrial o takmer jeden stupeň Celzia. Zdá sa to ako nič, ale je to viac ako dosť – už niekoľko stupňov môže zmeniť históriu. Príbeh Zeme je zapísaný do jej skál a my vieme, že ak sa priemerná teplota zníži iba o zopár stupňov, máme tu dobu ľadovú. O pár stupňov viac a ľadové čiapočky na póloch Zeme sa roztopia.

Globálne otepľovanie hovorí o celosvetovej priemernej teplote. V skutočnosti sa však zvyšovanie teploty nerozlieva po planéte rovnomerne. Medzinárodný panel o zmene klímy predpovedá, že do roku 2100 môžu teploty narásť až o 4,5 stupňa a na niektorých miestach to môže byť ešte oveľa, oveľa horšie.

Pri pokuse spomaliť otepľovanie podpísalo v roku 2015 Parížsku dohodu 196 krajín sveta (aj keď americký prezident Trump nedávno oznámil, že USA chcú z dohody odstúpiť). Cieľom dohody je udržať teploty len do 2 stupňov vyššie, ako boli pred priemyselnou revolúciou, a pri dobrom vývoji iba o 1,5 stupňa. Rozdiel 0,5 stupňa sa zdá byť triviálnou záležitosťou, ale môže byť rozhodujúcim faktorom.

Európska geovedecká únia (medzinárodná únia združujúca geológov a planetárnych a vesmírnych vedcov) publikovala v roku 2016 štúdiu, v ktorej sa pozrela na rozdiel, aký môže mať 0,5 stupňa.

Nárast oxidu uhličitého a teplôt podporí rast niektorých plodín, ako napríklad sójových bôbov a pšenice, ale ak sa nárast teplôt prehupne cez 1,5 stupňa, rast sa zastaví. Na niektorých miestach sa môžu teploty zvýšiť o závratných 10 stupňov a extrémne horúčavy a suchá môžu zapríčiniť, že tieto životodarné plodiny sa tam už nedopestujú.

Vedci z Oxfordu sa tiež pozreli na rozdiel medzi 1,5 a 2 stupňami. Tento malý skok so sebou prináša zvýšené riziko extrémnych prejavov počasia, ako sú suchá, záplavy a hurikány, ktoré môžu mať devastačné dopady na populáciu, ekonomiky rôznych krajín a, samozrejme, životné prostredie. A potom je tu ešte úroveň mora.

Oceánom chvíľu trvá, kým zareagujú na zvýšenú teplotu atmosféry, takže plný dopad topiaceho sa ľadu ešte len pocítime. Niekoľko stupňov teda môže znieť ako nič, ale ich dôsledky budú obrovské.