Globálna katastrofa menom odlesňovanie. Aké sú jej príčiny?

O lesy prichádzame nezadržateľným tempom, čo znamená katastrofu pre celú planétu. Prečo sú vlastne stromy pre život také dôležité?

Výrub stromov je zlý. Na tom sa zhodneme všetci. Nielen preto, že ničí biotopy vtákov, hmyzu a všetkých vzácnych a exotických druhov, ale aj preto, že sa takto uvoľňuje uhlík ukrytý v stromoch, a tým sa zhoršujú klimatické zmeny. Ročne sa vyrúbe viac ako 52 000 km2 lesa. To je akoby každých 5 dní zmizol les takmer s rozlohou Slovenska.

Dochádza pritom k takému úniku uhlíka, ktorý sa rovná ročným emisiám CO2 v západnej Európe. Ale tento príbeh počúvame už celé roky. Mení sa teda niečo?

Po prvé, dostať sa k štatistikám o deforestácii je hocičo, len nie jednoduché. Všetko závisí od toho, aké krajiny sú do nej zapojené a akým spôsobom – škody spôsobené lesnými požiarmi sú napríklad veľmi podhodnocované. Alebo by sme si mohli myslieť, že satelitné zábery sú zárukou dobrého prehľadu. Nie je to však tak. Lepšie rozlíšenie záberov zo satelitu niekedy zanecháva jednotlivé krajiny v nemom úžase. Napríklad v takej Austrálii vďaka nemu zistili, že majú menej lesov, ako si mysleli. Štatistiky o deforestácii tak môžu byť poriadne skreslené.

Ekologická hodnota starého lesa je oveľa vyššia ako hodnota nového lesa, straty preto nemožno jednoducho vyvážiť plošnými ziskami.

Je však úplne jasné, že k najväčším stratám ešte vždy dochádza v tropických pralesoch – najmä
v Amazonskom pralese. Medzi rokmi 2000 až 2010 mala Brazília na rováši zhruba polovicu svetovej deforestácie, a to aj napriek jej trvalému poklesu. Tento pokles však narušila informácia z roku 2013, keď Brazília ohlásila, že strata lesnej plochy bola až o 28 % vyššia ako v predchádzajúcom roku. Medzi ďalšie krajiny s rýchlym odlesňovaním patria Indonézia, Nigéria, Tanzánia a Zimbabwe.

NOVÁ VÝSADBA

Európa, Severná Amerika a Ázia sa vo veľkom zalesňujú. Po tom, ako Čína prišla v prvej polovici minulého desaťročia o 5 950 km2 lesa, v druhej polovici ho vysadila 22 350 km2. To je síce pozitívne, ale ekologická hodnota starého lesa je oveľa vyššia ako hodnota nového lesa. Straty preto nemožno jednoducho vyvážiť plošnými ziskami.

Nech sa už na vec pozrieme z akéhokoľvek uhla, planéta prichádza o stromy stále závratným tempom, a to aj napriek tomu, že o probléme sa vie celé roky. Povzbudivou štatistikou je však zvýšenie počtu chránených zalesnených oblastí – zhruba o milión km2 od roku 1990. To znamená, že v súčasnosti je na planéte chránených takmer päť miliónov km2 lesa.

PRÍČINY ODLESŇOVANIA TRÓPOV

Najviac sa odlesňuje v tropických a subtropických oblastiach – bohužiaľ, presne tam, kde je najväčšia biodiverzita. Prečo je to tak? Pozrime sa na štatistiky zo 46 krajín v Afrike, Ázii a Latinskej Amerike, aby sme prišli na to, čo sa presne deje. Tieto krajiny, medzi ktoré patria aj Brazília, Indonézia a Nigéria, sú domovom až troch štvrtín lesov našej planéty.

KOMERČNÉ POĽNOHOSPODÁRSTVO = 40% Tropického odlesňovania

Chov dobytka a pestovanie sóje sú hlavnou príčinou deforestácie v Latinskej Amerike, zatiaľ čo v Indonézii a Malajzii je na vine najmä palmový olej. V Brazílii, ktorá je exportérom až jednej tretiny sóje na svete, zakázali predaj tej sóje, ktorá bola vypestovaná na čerstvo odlesnenej pôde v Amazónii.

ŤAŽBA = 7% Tropického odlesňovania

Rezervy zlata, diamantov, uránu a kovov využívaných na výrobu technológií, ako sú smartfóny, sa ukrývajú práve pod koreňmi stromov. Ich ochrana pritom nemusí zlatú horúčku zastaviť. Podľa správy z roku 2012 bolo v ohrození takmer pol milióna indonézskych lesov pre ťažobné aktivity 115 rozličných spoločností.

CESTY, POTRUBIA, PRIEHRADY = 10% Tropického odlesňovania

Budovanie ciest nie je priamou príčinou odlesňovania až v takom rozsahu ako poľnohospodárstvo. Je však poslom zlých správ. Najprv prídu buldozéry, ktoré cesty vybudujú, neskôr sa vrátia, keď sa okolo ciest začne rozrastať osídlenie a pôda sa stane dostupnejšou pre poľnohospodárstvo.

ROZŠIROVANIE MIEST = 10% Tropického odlesňovania

V roku 2030 bude žiť v mestách 5 milliárd ľudí. To sa nezaobíde bez toho, aby časť z nich obývala plochy, ktoré sú dnes pokryté lesmi. Napríklad Srí Lanka má v pláne urbánnu obnovu. Už dnes však krajina trpí nedostatkom pôdy a lesy aj s ich unikátnymi obyvateľmi sú v ohrození.

DROBNÉ FARMÁRSTVO = 33% Tropického odlesňovania

Pred tým, ako začali fungovať veľké podniky a export potravín, bolo drobné farmárstvo v mnohých tropických oblastiach zodpovedné za viac odlesnenia ako komerčné poľnohospodárstvo. Toto dodnes platí v Afrike. Za deforestáciu v Nigérii môže sčasti aj nárast populácie bez dostatku pôdy na jej uživenie.