V Grécku našli palicu. Je to najstarší drevený nástroj – starší než náš druh
Vedci objavili na Peloponézskom polostrove konáre opracované človekom. Stalo sa to však pred 430 000 rokmi, teda dávno pred príchodom Homo sapiens.
Prečo ľudia nemajú chvost?
Chvost má mnoho zvierat na svete vrátane opíc. Prečo oň prišiel predok človeka?
Je to otázka, ktorá možno napadla každému, kto niekedy videl opicu švihať svojím dlhým chvostom po strome. Prečo my ľudia tento praktický prívesok nemáme?
Odpoveď nie je jednoduchá. Siaha hlboko do evolučnej histórie a vysvetľujú ju fosílie kosti, preskakujúce gény aj filozofia pohybu.
Chvost zmizol pred 25 miliónmi rokov
„Dôvod, prečo ľudia nemajú chvosty, je jednoducho ten, že naši predkovia nemali chvosty,“ hovorí Carol Ward, profesorka anatómie na Univerzite v Missouri. Ale ako sme o tieto chvosty prišli, je príbeh, ktorý siaha najmenej 20 miliónov rokov do ľudskej a opičej histórie.
Zhruba pred 25 až 30 miliónmi rokov sa naši opičí predkovia oddelili od opíc s chvostami. Po tomto rozštiepení sa v nasledujúcich miliónoch rokov objavilo mnoho druhov bezchvostých ľudoopov.
Jeden z kľúčových dôkazov pochádza z fosílií rodu Ekembo, ktoré sa našli v Keni. Príslušníci tohto rodu žili pred 17 až 20 miliónmi rokov. Fosílie krížovej kosti týchto tvorov ukazujú, že kosť nemohla niesť chvost. „Vieme, že ich krížová kosť nemohla podporovať chvost, takže tento živočích ho nemal,“ hovorí Ward.
Mohlo by vás zaujímať
Už ľudia pred 800 000 rokmi vedeli, ktorý kameň je najlepší na výrobu nástrojov
Spúšťač: Génová mutácia
Kým fosílie nám hovoria kedy, genetika začína odhaľovať prečo. Vedci porovnali DNA šiestich druhov bezchvostých ľudoopov a ľudí s 15 druhmi opíc, ktoré chvosty majú. Hľadali mutáciu prítomnú u ľudoopov, ktorá však musela chýbať u opíc.
Ich pátranie ich zaviedlo ku génu TBXT. V ňom sa u ľudí a ľudoopov nachádza jedna sekvencia navyše, tzv. Alu sekvencia, čiže „preskakujúci gén“, ktorý môže meniť svoje miesto v genóme.
Tento element je krátka sekvencia, ktorá obsahuje len asi 300 párov báz. Ovplyvňuje však zostrih génu, čo zrejme prispelo k strate chvosta počas vývoja embrya.
Mohlo by vás zaujímať
Na kostiach pterosaura objavili organické molekuly. Zistili, čo jedával
Chvost ako záťaž
Prečo to príroda dovolila? Opice žijúce v období miocén jedli ovocie zo stromov. Ak sa chceli dostať k plodom na okraji vetvy, museli sa opierať o viaceré vetvy a museli sa pohybovať pomaly a opatrne, aby nestratili rovnováhu.
Pre pomaly sa pohybujúce opice mohol byť chvost plytvaním energie alebo dokonca nebezpečenstvom – mohol ich za chvost chytiť predátor. „Liezli na stromy, ale robili to premyslene,“ hovorí Ward. „Chvost im nedával žiadnu výhodu.“
Medzi možné výhody toho, že druh chvost nemal, patrí aj schopnosť žiť na zemi, nie na stromoch. To nakoniec položilo základ vzpriamenému kráčaniu a zmenilo celú evolučnú cestu vedúcu k moderným ľuďom.
Chvost teda nezmizol náhodou. Bol to evolučný kompromis – malá genetická zmena s obrovskými dôsledkami pre celý ľudský rodostrom.
Text: Zázračná planéta
Foto: Shutterstock
1/1
