Ako je možné, že nás rozosmieva šteklenie?
Táto zvláštna reakcia nás počas evolúcie vytrénovala tak, aby v nás vyvolávala potrebu brániť sa.
Dátové centrá umelej inteligencie prehrievajú prostredie až o 9,1 °C
Umelá inteligencia spotrebúva neuveriteľné množstvo energie. Menej známy je však iný dôsledok: teplo, ktoré dátové centrá vypúšťajú do okolia, mení celú miestnu klímu.
Dátové centrá, ktoré sa vybudovali pre umelú inteligenciu (AI), produkujú toľko tepla, že môžu zvýšiť povrchovú teplotu okolitej pôdy až o niekoľko stupňov. Tým vytvárajú tzv. tepelné ostrovy dátových centier, ktoré už teraz ovplyvňujú až 340 miliónov ľudí.
Dokazuje to štúdia, ktorú viedol Andrea Marinoni z Cambridgeskej univerzity. Využil merania povrchovej teploty, ktoré sa získali prieskumom Zeme za posledné desaťročia. Potom vytvoril robustné hodnotenie nárastu teplôt v oblastiach, ktoré obklopujú AI dátové centrá po celom svete.
Zistenia ukázali, že povrchová teplota pôdy sa po spustení prevádzky AI dátového centra zvyšuje v priemere o 2 °C. V extrémnych prípadoch dosiahol nárast až 9,1 °C.
Tepelný efekt sa však neobmedzoval len na bezprostredné okolie – zvýšené teploty boli až 10 km od dátových centier. Dokonca 7 km od zdroja sa intenzita ohrevu znížila iba o 30 %.
Mohlo by vás zaujímať
Kto prežije aj tie najväčšie mrazy?
Konkrétne príklady z praxe
V mexickej oblasti Bajío, ktorá sa stala oblasťou dátových centier, štúdia zaznamenala nevysvetliteľný nárast teplôt o 2 °C za posledných 20 rokov. Podobná situácia nastala v Aragónsku v Španielsku, kde sa nachádza európske centrum pre veľkoobjemové AI dátové centrá. Tam bol zaznamenaný nárast teploty tiež o 2 °C. V susedných provinciách sa však tento nárast neobjavil.
Tieto čísla sú porovnateľné s dopadom tradičných mestských tepelných ostrovov, ktoré zvyčajne dosahujú 4 až 6 °C. Je to tak napriek tomu, že dátové centrá sa často nachádzajú v redšie obývaných oblastiach.
Mohlo by vás zaujímať
20 vecí, ktoré ste nevedeli o mozgu (Časť 2.)
Čo nás čaká?
Situácia sa zrejme bude ešte zhoršovať. Podľa poradenskej spoločnosti JLL sa svetová kapacita dátových centier medzi rokmi 2025 a 2030 zdvojnásobí.
Plánované rozšírenie dátových centier „by mohlo mať dramatický dopad na spoločnosť z hľadiska životného prostredia, blahobytu ľudí a ekonomiky,“ varuje Marinoni. „Honba za bohatstvom, ktoré ponúka AI, akoby prehlušila dobré praktiky a pragmatické uvažovanie,“ dodáva.
Vedec zároveň vyzýva k diskusii: „Stále ešte máme čas zvážiť iné možnosti, a to bez toho, aby to ovplyvnilo dopyt po AI a jej schopnosť prinášať ľudstvu pokrok.“
Text: Zázračná planéta
Foto: Shutterstock
1/1
