Vplyv znečistenia na naše zdravie a životné prostredie
Naša atmosféra je delikátny systém, ktorý umožňuje existenciu života na Zemi. Škodliviny v ovzduší nespôsobujú len to, že občas musíme lapať po
Prečo nemôžeme ovládať svoje vlastné orgány alebo ako sa zväčšuje mozgová kapacita? Odpovede aj na tieto otázky prinášame v článku.
V každom milimetri nášho tráviaceho systému sa nachádzajú bilióny mikróbov a zmeny črevných baktérií ovplyvňujú náladu a správanie človeka.
Enterická nervová sústava v črevách vysiela signály hore do mozgu cez blúdivý nerv a zdá sa, že baktérie môžu zasahovať do vysielaných správ.
20 vecí, ktoré ste nevedeli o mozgu (Časť 1.)
Na mozog by sme sa mohli pozerať ako na telefonickú sieť. Mozgové bunky sú volajúci, ktorí prijímajú a vysielajú signály, a výbežky neurónu – axóny – sú káble prepájajúce sieť dohromady. Rovnako ako skutočné káble, axóny mozgových buniek prenášajú signály využitím elektriny.
Na to, aby sa signály nerušili a aby sa urýchlil prenos správ, majú axóny izolačnú vrstvu. Tieto izolačné myelínové puzdrá obsahujú vrstvy nabielo zafarbeného tuku, ktorý sa nazýva biela hmota. Bunky však túto izolačnú vrstvu nemajú, takže vyzerajú sivo.

Celkovo máme zhruba 86 miliárd mozgových buniek, ktoré sú dohromady prepojené desiatimi biliónmi synapsií. Učíme sa vytváraním nových spojení v tejto sieti, spevňovaním starých spojení a prerušovaním spojení, ktoré už nepotrebujeme.
Väčšina tohto prepájania sa udeje ešte pred tým, než dosiahneme vek 10 rokov. Ako rastieme a starneme, naša schopnosť vytvárať nové mozgové bunky a nové prepojenia sa zmenšuje, ale nikdy úplne nezmizne.
Vezmime si napríklad mozog taxikárov – pamäťové centrum ich mozgov fyzicky rastie, keď sa učia navigovať sa v uliciach miest. Takže ak sa neustále učíme, máme v podstate aj väčší
Spánok umožňuje mozgu aktivovať tzv. čistiaci program, nervové bunky sa vykúpu a odstráni sa molekulárne smetie z celého dňa.
Nedostatok spánku môže viesť k navrstveniu odpadových častí, ktoré krátkodobo spomaľujú mozgové bunky, pričom sa dlhodobo zvyšuje riziko mozgových ochorení.
Interné orgány fungujú v podstate bez toho, aby sa im mozog nejako veľmi venoval, ale
sú chvíle, keď musí zasiahnuť. Signály z mozgu pomáhajú orgánom uistiť sa v tom, že spolupracujú a umožňujú telu správne fungovať.
Mozog ovláda orgány využitím dvojčlennej sústavy nervov zvaných vegetatívny alebo autonómny nervový systém. Jedna z jeho častí – sympatikus – pripravuje orgány na záťaž a druhá časť – parasympatikus – ich upokojuje, takže môžu oddychovať a tráviť.

Močový mechúr: Mozog dokáže zastaviť mechúr v uvoľňovaní moču, keď sme v strese.
Slinné žľazy: Mozog vie zvýšiť množstvo vytvárajúcich sa slín, keď odpočívame, alebo ich znížiť, keď potrebujeme napríklad bežať.
Obličky: Mozog zmení produkciu moču a množstvo soli a vody, ktoré obličky spätne vstrebajú.
Tenké črevo: Keď mozog pripravuje telo na záťaž, sťahovanie čriev sa spomalí.
Srdce: Signál z mozgu dokáže urýchliť alebo spomaliť srdcový pulz.
Pečeň: Keď sme nahnevaní alebo máme strach, signál z mozgu hovorí pečeni, aby vyslala glukózu do krvi.
Pľúca: Mozog uvoľňuje alebo sťahuje dýchacie cesty a prietok vzduchu prispôsobuje dopytu po kyslíku.
Pankreas: Odpočinkový signál z mozgu prikáže pankreasu, že je čas začať vytvárať tráviace enzýmy.
Hrubé črevo: Keď mozog vysiela signály na odpočívanie
a trávenie, aktivita v črevách sa zvýši.