Po 53 rokoch sa ľudstvo opäť pozrelo na Mesiac zblízka. Misia Artemis II, ktorá odštartovala 1. apríla 2026, sa stala jednou z najvýznamnejších vesmírnych misií v histórii. Nie preto, že by pristála na Mesiaci, ale preto, lebo otvorila dvere k tomu, čo príde.

Posádka a štart

Astronauti NASA Reid Wiseman, Victor Glover a Christina Koch spolu s astronautom Kanadskej vesmírnej agentúry (CSA) Jeremym Hansenom odštartovali 1. apríla 2026 z Kennedyho vesmírneho strediska na Floride.

Posádka bola prelomová hneď od začiatku: Victor Glover sa stal prvou osobou afroamerického pôvodu, Christina Koch prvou ženou, Jeremy Hansen prvým neamerickým občanom a veliteľ Reid Wiseman najstarším človekom, ktorí sa dostali za nízku obežnú dráhu Zeme a k Mesiacu. Loď Orion si posádka pomenovala Integrity (Integrita).

Cesta k Mesiacu

Počas prvého dňa posádka skontrolovala všetky systémy lode. Na druhý deň zapálili hlavný motor servisného modulu, ktorý ich nasmeroval na trajektóriu k Mesiacu. Vo štvrtok 6. apríla sa posádka priblížila k Mesiacu na vzdialenosť 6 545 km nad jeho povrchom.

Kľúčovým momentom misie bol sedemhodinový prelet okolo Mesiaca. Orion dosiahol maximálnu vzdialenosť od Zeme 406 777 km, čím prekonali rekord Apolla 13 z roku 1970, ktoré bolo od Zeme 400 171 km.

Počas preletu posádka videla aj zatmenie Slnka, keď im Mesiac zablokoval výhľad na Slnko. Veliteľ Wiseman opísal tento moment takto: „Práve sme vyšli z zatmenia. Videli sme korónu Slnka a potom planéty zoradené s Marsom. Všetci sme boli nadšení, že môžeme byť svedkami toho, ako sa tento národ a táto planéta stávajú dvojplanétovým druhom.“

Astronauti urobili počas preletu viac ako 7 000 snímok lunárneho povrchu vrátane úchvatných pohľadov na „západ Zeme“ a „východ Zeme“, dopadové krátery, starobylé lávové toky a Mliečnu cestu. Navrhli aj názvy pre dva lunárne krátery a zaznamenali záblesky dopadov meteoritov na nočnej strane Mesiaca.

Veda na palube

Misia nebola len o pilotovanom lete — posádka vykonávala rozsiahle vedecké experimenty. Zahŕňali výskum AVATAR, ktorý skúma reakciu ľudského tkaniva na mikrogravitáciu a hlboké vesmírne žiarenie, ako aj ďalšie štúdie výkonnosti a zdravia astronautov pre budúce dlhodobé misie.

Posádka dopadla do Tichého oceánu 10. apríla 2026 pri pobreží San Diega. Celkovo prekonala 1 111 658 km za takmer 10 dní. Po pristátí ich vyzdvihol záchranný tím NASA a amerického námorníctva a previezol ich na loď USS John P. Murtha.

„Pred päťdesiatimi troma rokmi ľudstvo opustilo Mesiac. Tentokrát sme sa vrátili, aby sme zostali,“ povedal Amit Kshatriya, zástupca správcu NASA. Pozornosť sa teraz obracia na misiu Artemis III, ktorá je naplánovaná na rok 2027. V rámci nej posádka pristane prvýkrát od roku 1972 na povrchu Mesiaca.

Text: Zázračná planéta

Foto: NASA/Bill Ingalls