Svietiace stromy namiesto pouličných lámp. Majú to zariadiť svetlušky
Predstavte si park, kde orchidey, slnečnice a chryzantémy jemne žiaria bez jediného elektrického kábla. To nie je scéna z filmu, ale výsledok práce č
Našli pradávneho predátora – predka pavúkov aj škorpiónov so záhadnými klepetami
Má pol miliardy rokov, vyzerá takmer ako pavúk, ale klepetá má takmer ako moderný škorpión. Najčudnejšie je však to, kde tie klepetá sú.
Fosília z púšte zo západného Utahu práve zmenila naše chápanie toho, odkedy na Zemi existujú klepietkavce (Chelicerata). Ide o skupinu živočíchov, do ktorej patria pavúky, škorpióny, ale aj roztoče.
Amatérsky paleontológ našiel túto fosíliu na púšti v západnej časti USA koncom 70. rokov minulého storočia. Potom ležala v múzejnom šuplíku takmer 50 rokov, až kým si ju nevšimol Rudy Lerosey-Aubril z Harvardovej univerzity.
Mohlo by vás zaujímať
Berďansk, Ukrajina – tak blízko a tak ďaleko
Keď Lerosey-Aubril fosíliu čistil, spočiatku vykazovala všetky očakávané znaky živočíšnej ríše, aká existovala počas kambria. Niečo tam však nesedelo. Namiesto tykadla sa totiž na fosílii objavilo klepeto.
„Klepetá sa u článkonožcov počas kambria nikdy nevyskytujú na tomto mieste,“ povedal vedec. „Trvalo mi niekoľko minút, kým som si uvedomil, že som práve som odhalil najstaršieho klepietkavca, akého kedy niekto našiel.“
Čo je Megachelicerax cousteaui?
Tvor bol pomenovaný Megachelicerax cousteaui po legendárnom francúzskom morskom bádateľovi Jacquesovi Cousteauovi. Telo živočícha meralo len niečo cez 7 cm a pozostávalo z pancierového štítu na hlave a z deviatich telesných segmentov. Prívesky pod hlavou boli prispôsobené kŕmeniu a zmyslovým funkciám, prívesky na trupe slúžili na dýchanie a plávanie.
Na rozdiel od väčšiny článkonožcov tej doby, ktoré mali takmer identické končatiny od hlavy až po chvost, Megachelicerax mal špecializované predné prívesky, ktoré mu umožňovali uchopiť a manipulovať s korisťou s takou precíznosťou, akú jeho súčasníci nemohli mať.
Mohlo by vás zaujímať
Kde sa stala chyba? Poučný príbeh o tom, ako sa správame k prírode
Prečo je objav prelomový
Štúdia, ktorá bola publikovaná v časopise Nature, posúva evolučnú históriu klepietkavcov o 20 miliónov rokov dozadu. Vedci tak ukazujú, že anatomický základ pavúkov a roztočov sa formoval už pred 500 miliónmi rokov.
Dnes patrí ku klepietkavcom viac ako 120 000 žijúcich druhov – od pavúkov a škorpiónov cez roztoče až po morské pavúky. Všetky tieto tvory majú spoločného predka. A teraz konečne vieme, ako vyzeral.
Text: Zázračná planéta
Foto: Rudy Lerosey-Aubril
1/1
