Kde sa stala chyba? Poučný príbeh o tom, ako sa správame k prírode

Jedného dňa sa Boh spýtal sv. Františka…

Boh: Franta, ty vieš všetko o záhradách a prírode, čo sa to deje tam dole na Zemi? Čo sa to stalo púpavám, fialkám, sedmokráskam a tým ďalším veciam, ktoré som pred vekmi vysádzal? Mal som perfektný bezúdržbový záhradný plán. Tie rastliny rástli v akejkoľvek pôde, vydržali sucho a hojne sa samé množili. Nektár z dlhotrvajúcich kvetov priťahoval motýle, včely a kŕdle spevavých vtákov. Očakával som teda, že už uvidím krásne záhrady plné farieb a kvetov. Ale všetko, čo vidím, sú zelené fľaky…

Sv. František: To všetko ten kmeň, ktorý sa tam usadil, Pane. Hovoria si Prímešťania. Začali hovoriť tvojim kvetinám burina, zo všetkých síl ich ničia a nahrádzajú trávou.

Boh: Trávou? Ale to je také nudné! Nie je to farebné. Nepriťahuje to včely, motýle, ani vtáky, iba pandravy a dážďovky. Je to citlivé na teplotné zmeny. Chcú títo Prímešťania naozaj, aby tam rástla tráva?

Sv. František: Očividne, Pane. Podstupujú pri jej pestovaní veľké utrpenie. Začnú každú jar hnojiť a hubia všetky ostatné rastliny, ktoré sa v trávniku objavia.

Boh: Jarné dažde a teplé počasie pravdepodobne spôsobuje, že tráva rastie naozaj rýchlo. To musia byť Prímešťania veľmi šťastní.

Sv. František: Vyzerá to, že nie, Pane. Akonáhle trochu povyrastie, sekajú ju niekedy aj dvakrát do týždňa.

Boh: Oni ju sekajú? Sušia ju ako seno?

Sv. František: Nie, Pane. Väčšina z nich ju hrabe a dáva do vriec.

Boh: Do vriec? Prečo? Je to cenné? Predávajú to?

Sv. František: Nie, Pane, práve naopak. Platí za odvoz.

Boh: Tak počkaj chvíľku: Oni to hnoja, aby to rástlo, a keď to rastie, tak
to sekajú a platia za to, aby sa toho zbavili?

Sv. František: Áno, Pane.

Boh: Títo Prímešťania musia cítiť veľkú úľavu v lete, keď vypíname dážď a zapíname horko. To dozaista spomalí rast trávy a ušetrí im to hodne práce.

Sv. František: Tomu nebudete veriť, Pane! Keď tráva prestane rásť tak rýchlo, vytiahnu hadice a platia ešte viac peňazí za zalievanie, aby mohli pokračovať v sekaní a odvážaní.

Boh: Hrozný nezmysel! Aspoň že si nechali nejaké stromy. To bolo odo mňa geniálne, musím sa pochváliť. Stromom narastú na jar listy pre krásu a letný tieň. Na jeseň opadajú a vytvoria prirodzenú pokrývku, aby zadržali vlahu v pôde a chránili tak stromy a kry. Naviac sa rozložia na kompost, aby obohatili pôdu. Je to prirodzený cyklus života.

Sv. František: Radšej si sadnite, Pane. Miesto toho ich Prímešťania hrabú na veľké hromady a platia za ich odvoz.

Boh: To nie je možné!! A čo robia, aby chránili korene stromov a kríkov pred mrazom, a aby udržali pôdu vlhkú a nespečenú?

Sv. František: Po tom, čo vyhodia listy, kupujú niečo v igelitových vreciach. Nazýva sa to mulč. Privážajú to domov a rozsypávajú to na miesto listov.

Boh: A odkiaľ tento mulč berú?

Sv. František: Oni kácajú stromy a rozomelú ich, aby tento mulč vyrobili.

Boh: Dóóósť!!! Už na to radšej nechcem myslieť. Svätá Katarína, ty máš na starosti kultúru. Aký film je na programe dnes večer?

Sv. Katarína: Blbý a blbší, Pane. Je to naozaj hlúpy film o…

Boh: To je OK, kľudne to pusť. Myslím, že som o tom už počul od Františka.