Prvé týždne otcovstva menia mužom mozog
Vie sa, že materstvo mení mozog matiek. Teraz sa však zistilo, že ani otcovia v tomto nie sú žiadna výnimka.
Boli Neandertálci potomkovia dnešných ľudí?
Čo ak vyzerali vzťahy medzi modernými ľuďmi a Neandertálcami inak, než sme si mysleli?
Desaťročia sme si mysleli, že vzťah medzi modernými ľuďmi a Neandertálcami bol jednoduchý: stretli sa, trochu sa krížili a Neandertálci vymreli. Nový genetický výskum však ukazuje, že skutočnosť bola oveľa zložitejšia a prekvapujúcejšia.
Doterajší genetický výskum sa sústredil hlavne na to, ako kríženie s neandertálcami ovplyvnilo moderných ľudí. Genetici z Princetonskej univerzity pod vedením Joshuu Akeyho sa rozhodli skúmať veci opačne – hľadali DNA moderných ľudí v genómoch Neandertálcov. A zistili niečo prekvapivé.
Neandertálci zdedili až 10 % svojho genómu od moderných ľudí, a to vrátane niekoľkých génov zapojených do vývinu mozgu. Toto „ľudské prepojenie“ s neandertálskym genómom umožnilo vedcom presnejšie datovať, kedy sa oba druhy krížili. Zistili, že k tomu dochádzalo prekvapivo dávno: pred viac ako 200 000 rokmi, krátko po tom, ako Homo sapiens ako druh vôbec vznikol.
Mohlo by vás zaujímať
20 vecí, ktoré ste nevedeli o mozgu (Časť 2.)
Tri vlny kontaktu
Akeyho tím identifikoval tri vlny kontaktu: prvú pred 250 000 až 200 000 rokmi, druhú pred 120 000 až 100 000 rokmi a najväčšiu pred 60 000 až 50 000 rokmi. To je v ostrom kontraste s predchádzajúcimi genetickými údajmi.
„Doteraz väčšina genetických dát naznačovala, že moderní ľudia sa vyvinuli v Afrike pred 250 000 rokmi, zostali tam ďalších 200 000 rokov a potom sa pred 50 000 rokmi rozhodli rozptýliť po celom svete,“ uviedol Akey. Nové zistenia tento obraz zásadne menia.
Kľúčový bol aj ďalší záver: potomkovia z prvých vĺn kríženia zostali žiť s Neandertálcami, a tak nezanechali žiadnu stopu v genómoch súčasných ľudí.
„Keďže teraz môžeme do genetických štúdií zaradiť aj neandertálsku zložku, vidíme tieto staršie migrácie z Afriky spôsobom, ktorý predtým nebol možný,“ povedal Akey.
Mohlo by vás zaujímať
Kto prežije aj tie najväčšie mrazy?
Hranice medzi druhmi sa stierajú
Výsledky naznačujú, že Neandertálci nikdy skutočne nevymreli – skôr boli absorbovaní. Ich dedičstvo žije v našej DNA a pretvára naše chápanie toho, čo znamená byť človekom.
Každý jednotlivec európskeho alebo ázijského pôvodu nesie vo svojom genóme 1 až 2 % neandertálskej DNA. Ale keď sa sčítajú tieto útržky naprieč celou populáciou, je vidno, že viac ako pätina celého neandertálskeho genómu takto kolektívne prežíva v DNA súčasného ľudstva. Zdá sa, že hranica medzi „nami“ a „nimi“ bola vždy tenšia, než sme si mysleli.
Text: Zázračná planéta
Foto: Shutterstock
1/1
