Vek vesmíru: Ako vieme, že má 13,7 miliardy rokov?
Čas pre nás začal plynúť pred 13,7 miliardami rokov. ako to však vieme tak presne?
Boli Neandertálci potomkovia dnešných ľudí?
Čo ak vyzerali vzťahy medzi modernými ľuďmi a Neandertálcami inak, než sme si mysleli?
Desaťročia sme si mysleli, že vzťah medzi modernými ľuďmi a Neandertálcami bol jednoduchý: stretli sa, trochu sa krížili a Neandertálci vymreli. Nový genetický výskum však ukazuje, že skutočnosť bola oveľa zložitejšia a prekvapujúcejšia.
Doterajší genetický výskum sa sústredil hlavne na to, ako kríženie s neandertálcami ovplyvnilo moderných ľudí. Genetici z Princetonskej univerzity pod vedením Joshuu Akeyho sa rozhodli skúmať veci opačne – hľadali DNA moderných ľudí v genómoch Neandertálcov. A zistili niečo prekvapivé.
Neandertálci zdedili až 10 % svojho genómu od moderných ľudí, a to vrátane niekoľkých génov zapojených do vývinu mozgu. Toto „ľudské prepojenie“ s neandertálskym genómom umožnilo vedcom presnejšie datovať, kedy sa oba druhy krížili. Zistili, že k tomu dochádzalo prekvapivo dávno: pred viac ako 200 000 rokmi, krátko po tom, ako Homo sapiens ako druh vôbec vznikol.
Mohlo by vás zaujímať
Na Štedrý deň si pripomíname prvých ľudí na svete – Adama a Evu
Tri vlny kontaktu
Akeyho tím identifikoval tri vlny kontaktu: prvú pred 250 000 až 200 000 rokmi, druhú pred 120 000 až 100 000 rokmi a najväčšiu pred 60 000 až 50 000 rokmi. To je v ostrom kontraste s predchádzajúcimi genetickými údajmi.
„Doteraz väčšina genetických dát naznačovala, že moderní ľudia sa vyvinuli v Afrike pred 250 000 rokmi, zostali tam ďalších 200 000 rokov a potom sa pred 50 000 rokmi rozhodli rozptýliť po celom svete,“ uviedol Akey. Nové zistenia tento obraz zásadne menia.
Kľúčový bol aj ďalší záver: potomkovia z prvých vĺn kríženia zostali žiť s Neandertálcami, a tak nezanechali žiadnu stopu v genómoch súčasných ľudí.
„Keďže teraz môžeme do genetických štúdií zaradiť aj neandertálsku zložku, vidíme tieto staršie migrácie z Afriky spôsobom, ktorý predtým nebol možný,“ povedal Akey.
Mohlo by vás zaujímať
20 vecí, ktoré ste nevedeli o mozgu (Časť 1.)
Hranice medzi druhmi sa stierajú
Výsledky naznačujú, že Neandertálci nikdy skutočne nevymreli – skôr boli absorbovaní. Ich dedičstvo žije v našej DNA a pretvára naše chápanie toho, čo znamená byť človekom.
Každý jednotlivec európskeho alebo ázijského pôvodu nesie vo svojom genóme 1 až 2 % neandertálskej DNA. Ale keď sa sčítajú tieto útržky naprieč celou populáciou, je vidno, že viac ako pätina celého neandertálskeho genómu takto kolektívne prežíva v DNA súčasného ľudstva. Zdá sa, že hranica medzi „nami“ a „nimi“ bola vždy tenšia, než sme si mysleli.
Text: Zázračná planéta
Foto: Shutterstock
1/1
