Byť spolu v tichosti: áno alebo nie?
Strávili ste už vedľa niekoho dlhší čas v úplnom tichu? Možno ste spočiatku cítili nepohodlie, kým ste sa zbavili potreby prehodiť aspoň slovo či
Pred 7 000 rokmi niekto postavil 120-metrovú kamennú stenu. Dnes leží na morskom dne.
Geológ Yves Fouquet skúmal novú hĺbkovú mapu morského dna pri Finistère – skalnatom výbežku na severozápade Francúzska. Na mape však zazrel niečo, čo tam nemalo byť: 120 metrov dlhá priama čiara, ktorá prechádzala naprieč morským údolím.
Fouquetov predpoklad sa potvrdil, aj keď na potvrdenie si musel počkať – najprv museli pred zimou odumrieť morské riasy, čím sa zlepšila viditeľnosť. To umožnilo morským archeológom, aby sa ponorili do studených, rozbúrených vôd pri malom ostrove Sein. Konečne sa mohli pozrieť na to, čo leží dolu.
Deväť metrov pod hladinou našli rozsiahly kamenný múr, ktorý očividne postavili ľudia. Bol v priemere 20 metrov široký a dva metre vysoký.
V priebehu rokov 2022 až 2024 bola oblasť preskúmaná technológiou LIDAR a vykonali sa tam početné potápačské expedície. Tie potvrdili, že stavby majú lineárne usporiadanie a pochádzajú z obdobia okolo rokov 5800 – 5300 pred n. l.
Prečo ľudia pred 200 000 rokmi zmenili tak náhle nástroje?
Rybolov, ochrana – alebo niečo iné?
Stavbu tvoria veľké žulové bloky a menšie kamene, pričom v pravidelných intervaloch sa tam nachádzajú aj vzpriamené megality. 12 ďalších, menších kamenných štruktúr v okolí je zrejme súčasťou toho istého komplexu. Celková hmotnosť steny sa odhaduje na 3 300 ton.
Na základe rozloženia a umiestnenia steny vedci predpokladajú, že mohla slúžiť buď ako rybárska pasca, alebo ako ochranná bariéra, ktorá chránila pobrežné osídlenia pred morom.
Podľa archeológa Yvana Paillera stenu „postavila organizovaná spoločnosť lovcov-zberačov, ktorá sa tu usadila, keď to zdroje dovolili. Alebo to mohli byť neolitické populácie, ktoré sem prišli okolo roku 5000 pred n. l.“
Čítanie do karantény
Legendárne utopené mesto?
Podmorské kamene predbehli iné, pozemské múry o celé stáročia. To naznačuje, že poznatky sa odovzdávali: techniky megalitickej výstavby vyvinuli zrejme mezolitickí lovci-zberači, ktorí ich mohli odovzdať raným neolitickým poľnohospodárskym spoločnostiam. Tie napokon nahradili spoločnosť lovcov-zberačov.
Autori štúdie naznačujú, že miestne bretónske legendy o potopenom meste Ys mohli mať reálny základ. Tie totiž hovoria o meste, ktoré sa potopilo v Douarnenezskom zálive len 10 kilometrov od ostrova Sein. Možno legendy hovoria viac ako len rozprávky.
Text: Zázračná planéta
Foto: SAMM/Yves Fouquet et al., International Journal of Nautical Archaeology