Leonora Olivosová Cisnerosová v newyorskom laboratóriu vytiahne veľkú plastovú dózu a otvorí vrchnák, pod ktorým sa hmýri more tmavočervených bodiek. Sú to mravce. Konkrétnejšie druh Ooceraea biroi – málo známe mravce, zavalitejšie ako tie obyčajné, ktoré napodiv nemajú kráľovné ani samčekov. Každý jedinec je samička a každá z nich sa vie rozmnožiť tým, že sa naklonuje. V nádobe ich pobehuje okolo desaťtisíc. Väčšina z nich vytvorila provizórne hniezdo z vlastných tiel a stará sa o mladé larvy. Zvyšok sa potuluje po okolí a hľadá potravu. Olivosová Cisnerosová ich kŕmi inými mravcami vrátane takzvaných escamoles – larvami oveľa väčšieho druhu, ktoré nosí z Mexika. 

Mravce druhu Ooceraea biroi sú také maličké, že sa ťažko zameriate iba na jedného z nich. Oveľa lepšie ich vidno pod mikroskopom, a to nielen preto, že ich zväčší, ale aj preto, že ich Olivosová Cisnerosová nafarbila. Istou rukou pomocou špendlíkov nanáša na chrbty mravcov škvrny žltej, oranžovej, fialovej, modrej a zelenej, a tak má každý jedinec unikátny farebný kód sledovaný automatickým kamerovým systémom. Vďaka farbám je jednoduchšie pozorovať ich aj voľným okom. Z času na čas si všimnem, ako jeden ťuká do druhého končekmi tykadiel podobných kyjačiku. Tento akt nazývaný tykadlový kontakt je mravčí ekvivalent oňuchávania. Týmto spôsobom kontrolujú chemické látky na tele druhého mravca a rozlišujú kolegov z kolónie od votrelcov. Tieto mravce zvyčajne žijú pod zemou a sú úplne slepé. „Nemajú žiadne vizuálne vnemy,“ vraví mi Daniel Kronauer, vedúci laboratória. „Ich komunikácia prebieha výlučne chemicky.“ 

Využívajú chemické látky nazývané feromóny – a tento dôležitý termín sa často používa nesprávne. Označuje chemické signály, ktoré prenášajú správy medzi členmi toho istého druhu. Bombykol, ktorý vylučujú samičky môr, aby prilákali samčekov, je feromón, no oxid uhličitý, ktorý priťahuje komáre k môjmu telu, ním nie je. Feromóny sú zároveň štandardizovane správy, ktorých použitie a význam sa medzi jednotlivcami určitého druhu nemenia. Všetky samičky priadky morušovej vylučujú bombykol a ten priťahuje všetkých samčekov. Naopak, pachy, ktoré odlišujú jednu osobu od druhej, nie sú feromóny. Skutočne, napriek tomu, že sa organizujú feromónové párty, kde si nezadaní navzájom ovoniavajú šaty, alebo sa predávajú feromónové spreje propagované ako afrodiziakum, stále nie je jasné, či ľudské feromóny vôbec existujú. Napriek desaťročiam výskumov sa žiaden nepodarilo identifikovať. 

Mohlo by vás zaujímať

Cvičenie

24. júla 2024

Tajomstvo dlhovekej vitality je ukryté vo svaloch

Mravčie feromóny sú iná pesnička. Je ich veľa a mravce ich používajú na rôzne účely podľa ich vlastností. Ľahké chemikálie, ktoré sa bez námahy vznesú do vzduchu, sa používajú na privolanie hordy robotníc, ktoré pohotovo premôžu korisť, alebo na rýchle rozšírenie poplachu. Keď rozpučíte mravcovi hlavu, jeho druhovia z kolónie do niekoľkých sekúnd vycítia aerosólizované feromóny a vyrazia do boja. Stredne ťažké chemikálie, ktoré stúpajú do vzduchu pomalšie, sa využívajú na označovanie ciest. Robotnice ich vylučujú, keď nájdu potravu, aby priviedli ostatné mravce z kolónie k najlepším miestam na zber. Čím viac robotníc príde, tým je cestička výraznejšia. Keď sa potrava minie, cesta spustne. Listorezné mravce sú na svoj cestný feromón také citlivé, že jeden miligram by im stačil na vyznačenie cestičky, ktorá by trikrát obišla celý svet. Napokon, tie najťažšie chemické látky, ktoré takmer nevytvárajú aerosóly, sa nachádzajú na povrchu mravčích tiel. Nazývajú sa kutikulárne uhľovodíky a pôsobia ako preukazy totožnosti. Mravce nimi odlišujú vlastný druh od iných druhov mravcov, susedov z mraveniska od iných kolónií či kráľovné od robotníc. Kráľovné tieto látky používajú aj na to, aby zakázali robotniciam páriť sa, alebo označili neposlušných poddaných, ktorých treba potrestať. 

Feromóny majú nad mravcami takú moc, že ich môžu prinútiť správať sa čudesnými a škodlivými spôsobmi a nedbať na iné relevantné zmyslové vnemy. Červené mravce sa postarajú o húsenice motýľov modráčikov, ktoré sa vôbec nepodobajú na larvy mravcov, ale voňajú presne rovnako. Mravce marabunta sú také oddané dodržiavaniu svojich feromónových cestičiek, že ak sa ich chodníčky náhodou zacyklia, stovky robotníc budú chodiť dokola v nekonečnej „špirále smrti“, kým neumrú od vyčerpania. Veľa mravcov používa feromóny na odlíšenie mŕtvych jedincov. Keď biológ E. O. Wilson naniesol kyselinu olejovú na telá živých mravcov, ich súrodenci sa k nim správali ako k mŕtvolám a nosili ich na odpadovú kopu v kolónii. Nezáležalo im na tom, že mravec žije a viditeľne kope. Záležalo iba na tom, že páchol ako mŕtvola. 

„Svet mravcov napĺňa zmätok, je to hlučný svet feromónov, ktoré sa odovzdávajú tam a späť,“ okomentoval to Wilson. „Samozrejme, my to nevidíme. Vidíme len maličké červené tvory, čo sa hmýria na zemi, ale prebieha tam veľká aktivita, koordinácia a komunikácia.“ 

A to všetko sa zakladá na feromónoch. Tieto aromatické látky dovoľujú mravcom prekonať obmedzenia individuality a konať ako superorganizmus, z nevedomých činností jednoduchých jedincov vytvárať zložité a transcendentné prejavy správania. Mravcom marabunta umožňujú konať ako nezastaviteľné predátory, mravcom argentínskym vytvárať superkolónie, čo sa rozpínajú na kilometre, a listorezným mravcom pestovať vlastné huby. Mravčie civilizácie patria medzi najpôsobivejšie na Zemi a, ako raz napísala výskumníčka mravcov Patrizia d’Ettorreová: „Ich genialita sa rozhodne skrýva v tykadlách.“ 

Kniha Ohromný svet od Eda Yonga je dostupná na webe Vydavateľstva Tatran.

Text: Zázračná planéta
Foto: Vydavateľstvo Tatran, Shutterstock