Evoluční biológovia celé desaťročia nedokázali odpovedať na otázku, či sa cicavce kedysi rodili živé alebo z vajca. Teraz však majú odpoveď. Získali ju z malého kúska kameňa, ktorý sa našiel pred sedemnástimi rokmi v juhoafrickom prachu.

Objav z kotliny Karoo

Paleontológovia objavili tento exemplár pred takmer 17 rokmi počas vykopávok v kotline Karoo v Južnej Afrike. Je to suchý región, ktorý leží viac ako 300 kilometrov severovýchodne od Kapského Mesta. Je to dobre známa oblasť, pretože sú tam obrovské zásoby starovekých fosílií. 

Fosíliu objavil John Nyaphuli, paleontológ z mesta Bloemfontein. Spočiatku sa zdala byť nenápadným kameňom. Až pri starostlivej preparácii sa ukázalo, že ide o dokonale zachovaný skrútený zárodok druhu Lystrosaurus. Problém bol v tom, že neexistovala technológia potrebná na overenie teórie o vajciach v roku 2008.

Mohlo by vás zaujímať

Planéta Zem

17. februára 2025

Ako vznikol Mount Everest?

Synchrotrón odhalil tajomstvo

V priebehu niekoľkých rokov však vývoj pokročilého synchrotrónového röntgenového CT skenovania otvoril cestu vpred. Fosília bola poslaná do Európskeho synchrotrónového radiačného zariadenia vo Francúzsku, kde ho mohli vedci konečne preskúmať. 

Kľúčovým dôkazom bol neúplný zrast mandibuly – to je miesto, kde sa spájajú obe polovice spodnej čeľuste.

„Keď som videl neúplný mandibulárny zrast, bol som skutočne nadšený,“ hovorí profesor Benoit z Univerzity vo Witwatersrande, ktorý viedol novú štúdiu skúmajúcu vajce.

„Mandibulu, spodnú čeľusť, tvoria dve polovice, ktoré musia zrásť pred tým, než sa zviera môže kŕmiť.“ Keďže k tomu nedošlo, znamená to, že zárodok zomrel ešte v štádiu, keď zatiaľ nebol schopný sám sa najesť, teda vo vajíčku.

Mohlo by vás zaujímať

Planéta Zem

1. marca 2025

Domáci miláčikovia s vyvinutými zmyslami

Mäkké škrupiny

Výskumníci odhadujú, že vajíčka druhu Lystrosaurus mali pravdepodobne mäkkú škrupinu. To by vysvetľovalo, prečo boli tak dlho nenájdené. Kožené vajíčka sa jednoducho nezachovali v podobe skamenenín tak dobre ako tvrdé objekty.

Nájdená fosília ukazuje, že živočích znášal relatívne veľké vajíčka vzhľadom na rozmery svojho tela. Veľké vajíčka vytvárajú zvyčajne druhy, ktoré kŕmia zárodky žĺtkom namiesto mlieka. Mláďatá sa vo vajíčku vyvinú do pokročilého štádia a potom sa vyliahnu.

Veľkosť vajíčka tiež naznačuje, že Lystrosaurus nekojil svoje mláďatá. Navyše, väčšie vajíčka sú odolnejšie proti vysychaniu. 

Prežitie po apokalypse

Lystrosaurus bol statný bylinožravec, ktorý prežil permsko-triasové vymieranie, teda tzv. Veľké vymieranie. To sa odohralo pred 252 miliónmi rokov, keď zahynulo až 90 % všetkých druhov.

Táto reprodukčná stratégia (keď zviera znáša veľké vajíčka s výživným žĺtkom a vyspelé mláďatá sú schopné rýchlo sa starať o seba) mohla byť kľúčom k prežitiu živočícha v horúcom a suchom svete. 

„Tento výskum je dôležitý, pretože poskytuje prvý priamy dôkaz, že predkovia cicavcov, ako bol Lystrosaurus, znášali vajíčka. To rieši dlhoročnú otázku o pôvode cicavčej reprodukcie,“ uviedol profesor Benoit. Evolúcia cicavcov tak má nový a definitívny prvý bod na svojej osi – vajíčko.

Text: Zázračná planéta

Foto: Prof. Julien Benoit, Sophie Vrard