Pomalky prežijú takmer všetko. Vákuum vesmíru, extrémne teploty, masívne dávky žiarenia a dokonca aj výstrel z pušky rýchlosťou 825 m/s. Vedci však konečne našli ich slabé miesto – a nachádza sa na planéte, kam mieri ľudstvo.

Achillova päta pomaliek

Pomalky žijú na Zemi najmenej 600 miliónov rokov a prežili všetkých päť masových vymieraní. Dokážu odolať žiareniu v otvorenom vesmíre, teplotám, ktoré sa blížia absolútnej nule, aj teplu a tlaku okolo vulkanických oceánskych prieduchov. 

Ich tajná zbraň je stav kryptobiózy. Doňho upadnú pomalky vo chvíli nebezpečenstva. Takmer úplne sa dehydrujú, stiahnu svoje nôžky a spomalia metabolizmus takmer na nulu. V tomto stave dokážu prečkať desaťročia, kým sa ich podmienky zlepšia. Zdalo sa, že ich nedostane nič.

Až kým sa do pokusu nezapojila pôda z Marsu.

Mŕtvo za dva dni

Výskumníci z Pennsylvánskej štátnej univerzity vystavili dva druhy pomaliek laboratórnym simuláciám marťanskej pôdy, tzv. regolitu. Jedna pôda dostala označenie MGS-1, druhá OUCM-1. Výsledky boli ohromujúce.

Pôda MGS-1 zabila sladkovodné pomalky do dvoch dní. Odolnejší suchozemský druh vydržal o niečo dlhšie. Kontrolná skupina v obyčajnom zemskom piesku zostala zdravá. 

Mikroskopická analýza odhalila zhluky minerálnych častíc pri ústach pomaliek. To znamená, že sa pôda mala vplyv na ich biologické funkcie. 

Prekvapivý obrat: stačila voda

Keď vedci pred experimentom premyli pôdu MGS-1 vodou, pomalky prežili s aktivitou porovnateľnou s kontrolnou skupinou v zemskom piesku. 

„Boli sme trochu prekvapení, aká škodlivá bola pôda MGS-1. Predpokladáme, že v pôde môže byť niečo špecifické, čo sa dá vymyť,“ povedala vedúca autorka štúdie Corien Bakermans z Pennsylvánskej štátnej univerzity. Vedci vylúčili pH a salinitu – pravdepodobným vinníkom sú toxické chemikálie, reaktívne minerály alebo ultrajemné častice, ktoré bránia pohybu pomaliek. 

Dôsledky pre Mars

Rovnaká vlastnosť, ktorá robí z marťanského regolitu také nepriateľské prostredie pre život, z neho zároveň robí prirodzenú bariéru proti kontaminácii zo Zeme. Dá sa teda povedať, že Mars môže mať vlastný vstavaný obranný systém. 

Zároveň to naznačuje cestu pre budúcich kolonizátorov planéty: ak sa dá pôda umyť, pravdepodobne sa dá použiť aj na pestovanie plodín a podporu fungovania ekosystémov. Voda na Marse však bude vzácna – čo je samo osebe obrovský problém. 

Text: Zázračná planéta

Foto: Shutterstock