Prečo stačia niekomu štyri hodiny spánku a iným ani osem?
Kvalita spánku má až prekvapujúco veľa do činenia s genetikou.
Pomalky síce prežijú aj vákuum vesmíru, ale jedno prostredie ich skolí extrémne rýchlo.
Pomalky prežijú takmer všetko. Vákuum vesmíru, extrémne teploty, masívne dávky žiarenia a dokonca aj výstrel z pušky rýchlosťou 825 m/s. Vedci však konečne našli ich slabé miesto – a nachádza sa na planéte, kam mieri ľudstvo.
Pomalky žijú na Zemi najmenej 600 miliónov rokov a prežili všetkých päť masových vymieraní. Dokážu odolať žiareniu v otvorenom vesmíre, teplotám, ktoré sa blížia absolútnej nule, aj teplu a tlaku okolo vulkanických oceánskych prieduchov.
Ich tajná zbraň je stav kryptobiózy. Doňho upadnú pomalky vo chvíli nebezpečenstva. Takmer úplne sa dehydrujú, stiahnu svoje nôžky a spomalia metabolizmus takmer na nulu. V tomto stave dokážu prečkať desaťročia, kým sa ich podmienky zlepšia. Zdalo sa, že ich nedostane nič.
Až kým sa do pokusu nezapojila pôda z Marsu.
Výskumníci z Pennsylvánskej štátnej univerzity vystavili dva druhy pomaliek laboratórnym simuláciám marťanskej pôdy, tzv. regolitu. Jedna pôda dostala označenie MGS-1, druhá OUCM-1. Výsledky boli ohromujúce.
Pôda MGS-1 zabila sladkovodné pomalky do dvoch dní. Odolnejší suchozemský druh vydržal o niečo dlhšie. Kontrolná skupina v obyčajnom zemskom piesku zostala zdravá.
Mikroskopická analýza odhalila zhluky minerálnych častíc pri ústach pomaliek. To znamená, že sa pôda mala vplyv na ich biologické funkcie.
Keď vedci pred experimentom premyli pôdu MGS-1 vodou, pomalky prežili s aktivitou porovnateľnou s kontrolnou skupinou v zemskom piesku.
„Boli sme trochu prekvapení, aká škodlivá bola pôda MGS-1. Predpokladáme, že v pôde môže byť niečo špecifické, čo sa dá vymyť,“ povedala vedúca autorka štúdie Corien Bakermans z Pennsylvánskej štátnej univerzity. Vedci vylúčili pH a salinitu – pravdepodobným vinníkom sú toxické chemikálie, reaktívne minerály alebo ultrajemné častice, ktoré bránia pohybu pomaliek.
Rovnaká vlastnosť, ktorá robí z marťanského regolitu také nepriateľské prostredie pre život, z neho zároveň robí prirodzenú bariéru proti kontaminácii zo Zeme. Dá sa teda povedať, že Mars môže mať vlastný vstavaný obranný systém.
Zároveň to naznačuje cestu pre budúcich kolonizátorov planéty: ak sa dá pôda umyť, pravdepodobne sa dá použiť aj na pestovanie plodín a podporu fungovania ekosystémov. Voda na Marse však bude vzácna – čo je samo osebe obrovský problém.
Text: Zázračná planéta
Foto: Shutterstock