Táto kniha dôležitých otázok o vesmíre je určená všetkým obdivovateľom kozmu a vedy, ale aj tým, ktorí chcú pochopiť, kde je ich miesto v našej galaxii. Vesmírne sondy sa ponárajú do vesmíru čoraz hlbšie, urýchľovače štiepia atómy čoraz efektívnejšie a ďalekohľady zachytávajú signály staré miliardy rokov. Chápanie vesmíru a nášho miesta v ňom sa vďaka technológiám ustavične mení. Deil deGrasse Tyson, astrofyzik a moderátor obľúbeného podcastu StarTalk, prináša najnovšie vedecké poznatky, aby odpovedal na večné otázky: Ako sme sa sem dostali? Sme vo vesmíre sami? Vieme to naisto?

Tyson sa opiera o vedomosti z minulosti, a pritom vysvetľuje najvýznamnejšie vedecké poznatky súčasnosti, ako je objav exoplanét a identifikáciu subatómových častíc. Svojím typickým vtipom a humorom nás prevedie cestou z minulosti od čias Eratosténa cez Galilea až do budúcnosti. Prekračuje hranice známeho a vstupuje do prekrásneho neprebádaného sveta. Vyzýva nás, aby sme sa na tejto ceste nikdy neprestali dívať nahor.

Spolu s uznávaným fyzikom a popularizátorom vedy Jamesom Trefilom odpovedajú na večné otázky, pričom sa opiera o najaktuálnejšie údaje, pozorovania a teórie. Táto pútavá a zábavná kniha plná objavov, ktoré pomáhajú poskladať stavebné kamene astrofyziky, zaujme čitateľov všetkých vekových kategórií. Otvára okno do nekonečného a zložitého vesmíru, hrozivého a zároveň i láskavého.

Dozviete sa, ako sa všetko zrodilo, ako vznikal vesmír, ako zrejme zanikne, či Slnko niekedy zhorí, čo bolo pred Veľkým treskom, čo budeme robiť, ak k Zemi zamieri asteroit a mnoho iných odpovedí.

Pripútajte sa, nezabudnuteľný let vesmírom sa práve začína.

Od autora kníh Astrofyzika pre zaneprázdnených, Listy od astrofyzika a Hviezdny posol.

Kto je Neil deGrasse Tyson?
Neil deGrasse Tyson (1958) je astrofyzik a autor bestsellerov Astrofyzika pre zaneprázdnených (Tatran, 2017), Listy od astrofyzika (Tatran, 2019) a Hviezdny posol (Tatran, 2023) a mnohých ďalších kníh. Pôsobí ako riaditeľ Haydenovho planetária v Americkom prírodovednom múzeu aj spoluzakladateľ a moderátor podcastu o humore, vede a popkultúre StarTalk, ktorý bol nominovaný na cenu Emmy.

Je držiteľom 21 čestných doktorátov, medaily Národnej akadémie vied Spojených štátov, ako aj medaily od agentúry NASA. Na jeho počesť dali asteroidu 13123 meno Tyson. Zaujímavou zhodou okolností sa Tyson narodil v ten istý týždeň, keď založili agentúru NASA, a keď mal deväť rokov, práve návšteva Haydenovho planetária v ňom prebudila záujem o astrofyziku a tajomstvá vesmíru.

Mohlo by vás zaujímať

Kvíz

20. apríla 2022

Toto sú často fotografované miesta Slovenska. Otestujte sa, či poznáte všetky z nich. Časť prvá – ZÁPAD

Najslávnejší experiment, ktorý nevyšiel

Úryvok z knihy Neila deGrasse Tysona Kozmické záhady.

Aristoteles a Isaac Newton mali niečo spoločné: Verili, že éter – tajomná a neviditeľná látka – vypĺňa všetok prázdny priestor. Až do konca 19. storočia sa fyzici (rozumne) domnievali, že keďže vibrujúce zvukové vlny potrebujú na svoje šírenie prostredie ako vzduch, svetlo tiež potrebuje vlastné prostredie – tým mal byť svetelný éter. Po stáročia sa veľkí myslitelia upínali k éteru, aby pomohli objasniť všetko nevysvetliteľné. Aristoteles tvrdil, že nebeské telesá obiehajú v priehľadných kryštalických sférach, pričom medzery medzi nimi vypĺňa éter.

Isaac Newton navrhol, že mechanizmom gravitácie je nepretržité prúdenie éteru smerom k Zemi. Francúzsky matematik René Descartes predpokladal, že neviditeľné sily, ako napríklad magnetizmus a príliv a odliv, éter posúvajú a tlačia. V roku 1887 však chemik Edward Morley a fyzik Albert Michelson poskytli prvé presvedčivé dôkazy, ktoré túto myšlienku vyvrátili. Usúdili, že ak éter preteká priestorom okolo nás, potom by sa pohyb Zeme v ňom mal dať zistiť prostredníctvom zmien rýchlosti svetla meranej pri pohybe v rovnakom smere, v akom sa hýbe Zem, v porovnaní s jeho rýchlosťou, keď sa pohybuje v opačnom smere ako naša planéta.

Analogicky, ak sledujete prechádzajúci vlak a meriate rýchlosť loptičky vyhodenej z vlaku dopredu, v skutočnosti dostanete rýchlosť loptičky sčítanú s rýchlosťou vlaku. Naopak, ak loptičku hodíte do protismeru jazdy, dostanete rýchlosť loptičky mínus rýchlosť vlaku. Bude sa svetlo správať rovnako? Na zodpovedanie tejto otázky a analýzu svetelných lúčov Michelson vynašiel interferometer, najpresnejší prístroj tej doby. Neobjavil žiadny éter. Rýchlosť svetla bola rovnaká nezávisle od toho, akým smerom sa pohybovalo vzhľadom na Zem. Tento „neúspešný“ experiment úplne zmenil vedu a nakoniec viedol k objavu špeciálnej teórie relativity.

Text: Zázračná planéta
Foto: Vydavateľstvo Tatran