Spor medzi rakúskym horským vodcom a poľským turistom, ktorý sa v posledných dňoch šíri sociálnymi sieťami, už rieši aj rakúska polícia. Incident sa stal ešte predchádzajúci víkend počas výstupu na najvyššiu horu Rakúska, Grossglockner.
Pre pohyb mimo vyznačených chodníkov by ste si mali zvoliť sprievod horského vodcu nielen preto, lebo vám to zákon prikazuje, ale v prvom rade preto, aby ste si jeho prítomnosťou zaistil svoju bezpečnosť, bezpečnosť ostatných návštevníkov, zážitok z hôr bez potreby náročného plánovania, učenia sa práce s horolezeckým výstrojom a sledovaním počasia.
Úrazovosť v horách každoročne stúpa, ľudia sa bez rozmýšľania vrhajú do terénu, len čo nasneží, a bohužiaľ často bez poriadnej výbavy a schopnosti optimálne zhodnotiť možné riziká.
Už prví návštevníci Tatier v 16. storočí využívali pri pohybe v neznámom a nebezpečnom teréne služby lokálnych znalcov z podtatranských obcí. Aj po 400 rokoch sú služby horských vodcov veľmi žiadané a v mnohých prípadoch, podľa pravidiel národných parkov, aj nevyhnutné.
Prvú písomnú zmienku o horskom vodcovi v Tatrách zanechal zrejme Daniel Speer vo svojom cestopise Uhorský či dácky Simplicissimus v roku 1683 a v nasledujúcich rokoch logicky vyvolal zvýšený záujem o tatranskú prírodu a tiež dopyt po vodcovských službách.