Pre pohyb mimo vyznačených chodníkov by ste si mali zvoliť sprievod horského vodcu nielen preto, lebo vám to zákon prikazuje, ale v prvom rade preto, aby ste si jeho prítomnosťou zaistil svoju bezpečnosť, bezpečnosť ostatných návštevníkov, zážitok z hôr bez potreby náročného plánovania, učenia sa práce s horolezeckým výstrojom a sledovaním počasia.
Úrazovosť v horách každoročne stúpa, ľudia sa bez rozmýšľania vrhajú do terénu, len čo nasneží, a bohužiaľ často bez poriadnej výbavy a schopnosti optimálne zhodnotiť možné riziká.
Už prví návštevníci Tatier v 16. storočí využívali pri pohybe v neznámom a nebezpečnom teréne služby lokálnych znalcov z podtatranských obcí. Aj po 400 rokoch sú služby horských vodcov veľmi žiadané a v mnohých prípadoch, podľa pravidiel národných parkov, aj nevyhnutné.
Prvú písomnú zmienku o horskom vodcovi v Tatrách zanechal zrejme Daniel Speer vo svojom cestopise Uhorský či dácky Simplicissimus v roku 1683 a v nasledujúcich rokoch logicky vyvolal zvýšený záujem o tatranskú prírodu a tiež dopyt po vodcovských službách.