Vyrastali ste na prelome milénií? Týchto interpretov a skladby určite poznáte. Otestujte sa!
Hudba z 90. a nultých rokov sa niesla v znamení rebríčkov MTV a Deky, napálených CD-čiek a prvých stiahnutých MP3.
Horský vodca radí: ako zvýšiť bezpečnosť v zasneženom teréne.
Úrazovosť v horách každoročne stúpa, ľudia sa bez rozmýšľania vrhajú do terénu, len čo nasneží, a bohužiaľ často bez poriadnej výbavy a schopnosti optimálne zhodnotiť možné riziká.
O problematike bezpečnosti v horách v zimnom období sme sa porozprávali s horským vodcom UIAGM Petrom Kötelešom.
Ako vnímaš každoročne sa zvyšujúci záujem o zimné športy? Najmä lyžovania vo voľnom teréne a skialpinizmus/skitouring?
Rozmach tzv. vonkajších športovvnímam na jednej strane veľmi pozitívne, lebo ľudia zistili, že víkend strávený v nákupnom centre alebo
pred telkou neprospieva ani telu, ani duši, a začínajú tráviť oveľa viac
času pohybom na čerstvom vzduchu.
Na druhej strane treba povedať, že niektoré športy, ku ktorým určite patrí aj šliapanie na lyžiach a jazdenie vo voľnom teréne, sú potenciálne nebezpečné, čiže na ne treba byť dobre pripravený, teda mať čo-to naštudované, vysvetlené a nacvičené.
Mnohí nadšenci si po rady chodia na internetové fóra. Množia sa otázky typu: „koľko tekutín mi treba na výšľap na Chopok“, „aké široké lyže potrebujem, keď chcem byť freerider“, a podobné. Ľuďom chýbajú osobné skúsenosti, ktoré sa získavajú praxou a postupným progresom v danej aktivite. Aký má podľa teba toto vplyv na nehody v teréne?
Internetové fóra a diskusné skupiny sú dobré napríklad na posúvanie rád a skúseností s vybavením, informácií o aktuálnych snehových alebo lezeckých podmienkach či predaji použitého výstroja. Ale vnímať sneh, naučiť sa správnu techniku lyžovania a zhodnotiť lavínové riziko sa na internete naučiť jednoducho nedá.
Keď fóra občas sledujem, tak väčšina prispievajúcich rieši najvhodnejšiu šírku lyže alebo typ viazania, ktoré si plánujú kúpiť, a vôbec sa nezamýšľajú nad svojou lyžiarskou technikou, ktorá je v teréne podstatne dôležitejšia ako typ lyže.
Videl som v hlbokom snehu fantasticky jazdiť lyžiarskeho lektora na lyžiach určených na preteky v obrovskom slalome. Jednoducho mal výbornú lyžiarsku techniku aj napriek nevhodným lyžiam. A čo sa nehôd týka, ak preskočíme úrazy typu vyvrtnuté koleno, tak najväčším problémom vo voľnom teréne sú lavínové nehody, ktoré sa môžu končiť aj tragicky. A tu je potrebné mať načerpané množstvo vedomostí a tie vedieť správne aplikovať v praxi, čiže priamo v teréne, a, samozrejme, vlastniť a vedieť používať lavínovú výbavu.
Tiež je dôležitá schopnosť zhodnocovať a všímať si v teréne ďalšie objektívne riziká – typy snehu, výskyt ľadu, skál, orientáciu svahov, vývoj počasia atď. Nedá sa to naučiť cez internet.
Uvediem jedno výpovedné číslo. Horská služba na Slovensku robí štatistiky o úrazoch a nehodách a ich príčinách. Z ich hodnotenia vyplýva, že 80 % nehôd, ku ktorým bola privolaná, malo subjektívne príčiny – ľudia si ich spôsobili sami.
Mohlo by vás zaujímať
Aké lyže sú pre mňa najvhodnejšie?
Čo by teda začiatočník, ktorý sa chystá na lyže nalepiť pásy a vydať sa po zasneženom kopci smerom nahor prvú sezónu, nemal rozhodne podceniť?
V prvom rade by mal adept na skialpinistu vedieť bez problémov lyžovať na zjazdovkách. Učiť sa robiť prvé oblúky v ťažkom snehu alebo na ľade rozhodne neodporúčam.
V horách sa počas jednej túry môže niekoľkokrát zmeniť typ snehu. Ak naň človek nedokáže zareagovať svojou lyžiarskou technikou, tak spadne, čo je samo osebe nebezpečné, alebo sa „zasekne“ a nevie sa ďalej pohnúť. A vtedy sa začínajú problémy.
Techniku šliapania na lyžiach, otočiek a jazdy nadol treba mať nacvičenú vopred, pretože v strmšom žľabe už nie je priestor na nejaké pokusy otočiť lyže, skúšať, či mi vyjde prvý oblúk, a podobne. Všetko sa to, samozrejme, dá naučiť, ale v bezpečnom miernom svahu a náročnosť zvyšovať postupne.
Naša vodcovská agentúra robí základné kurzy skialpinizmu, kde sa práve tieto techniky vysvetľujú a učia v ľahkom teréne, v doline, na miernom svahu a účastníci sa potom môžu sami alebo aj s nami posúvať ďalej – do ťažších, dlhších, náročnejších terénov. Robíme aj kurzy lyžiarskej techniky na zjazdovke aj v neupravenom teréne – niečo ako kondičné jazdy v autoškole –, kde klientov s istou úrovňou lyžovania posúvame vyššie.
Naučiť sa technicky správne šliapať a robiť otočky na skialpových lyžiach sa dá pohode za hodinu, dve, naučiť sa dokonale lyžovať môže trvať aj celý život. Nováčik by mal začať šliapať po okraji zjazdovky alebo sa vydať nejakou zasneženou cestou na horský hotel, čiže stále zostávať viac-menej v civilizácii a na trase, ktorú neohrozujú lavíny.
Život vám v prvom rade môže zachrániť zdravý rozum, znalosti, vhodné vybavenie, defenzívne uvažovanie a až v druhom rade horský záchranár.
Výber výbavy v batohu a lokality ide ruka v ruke. Čo nepodceniť pri plánovaní zimných výletov?
Nezabúdať na základné veci v batohu, ako je termoska s čajom, niečo pod zub, lekárnička, rezervná bunda, rukavice a čiapka, čelovka a nabitý mobilný telefón.
Rovnako by ste v zime nemali zabúdať na to, že na zaľadnené svahy, ale aj chodníky sa hodia stúpacie železá – tzv. mačky (aj na Zbojnícku alebo Téryho chatu) a turistický čakan.
Ak sa už niekto chystá do terénu, kde je riziko pádu lavín, tak povinnú lavínovú výbavu – lavínový vyhľadávací prístroj, lopatu a sondu.
Určite je nevyhnutná mapa, v zložitejšom terénne, ako sú rozľahlé údolia, dlhé hrebeňové túry alebo ľadovce, urobí výbornú službu GPS prístroj s nahratými mapovými podkladmi. A buzola, ak by došli batérie.
Pri plánovaní túry by som nepodcenil – čo bohužiaľ často v horách vídam, časový rozvrh túry. Spočítať si čas od auta až na kopec a späť, prípadne na chatu a tomu prispôsobiť čas odchodu na túru.
Vyraziť v decembri na šesťhodinovú túru do hôr na obed, keď sa už o pol piatej stmieva, nie je rozumné. Dať vedieť o svojej túre a predpokladanom návrate inej osobe, vždy mať časovú rezervu, poznať miesta možného úniku z hrebeňa, sledovať predpoveď počasia a lavínovú prognózu a tiež aktuálne počasie a podmienky počas samotnej túry.
Častou chybou turistov napríklad vo Vysokých Tatrách je, že sa tvrdohlavo držia svojho plánu – dosiahnuť vrchol za každú cenu napriek tomu, že sa trebárs evidentne blíži búrka.
V horách sa oplatí správať defenzívne, to znamená ustúpiť, ak sa situácia počas túry začne vyvíjať v môj neprospech. Ak my horskí vodcovia počas túry s klientom zaregistrujeme ťažké sivé mraky sprevádzané silným vetrom, blesk, hrmenie, krúpy, samovoľný odtrh lavíny a podobne, výstup okamžite končíme a otáčame sa, niekedy aj napriek protestom klientov. Kopce tam budú aj o rok.
Na trhu sú rôzne lavínové prístroje, batohy, viacdňové kurzy v teréne, no napriek tomu sa množia prípady, keď ľudia tragicky zahynú práve po zásahu lavínou. Čo pomôže zachrániť život?
Život v prvom rade môže zachrániť zdravý rozum a v druhom rade horský záchranár. A potom, samozrejme, znalosti, vhodné vybavenie a defenzívne uvažovanie.
Pri lyžovaní vo voľnom teréne predstavujú lavíny smrteľné nebezpečenstvo. Klasický zjazdový lyžiar, ktorý bez lavínovej výbavy a bez znalostí o problematike lavín odbočí zo zjazdovky a podlezie výstražnú pásku či ignoruje tabuľku, kde je napísané STOP, DANGER, AVALANCHE RISK alebo POZOR – NEVYSTUPOVAŤ a spustí sa dole neznámym žľabom, nemá v prípade úplného zasypania prakticky žiadnu šancu na prežitie.
Horskí záchranári, ktorí po prijatí oznámenia, že kamarátom jeden človek chýba pri pive, začnú s pátraním a o polnoci po označení miesta v lavíne lavínovým psom a vykopaní tela musia konštatovať už len smrť.
Naopak, skupina skúsených, dobre zorganizovaných a vybavených skialpinistov, pri ktorej tiež z nejakého dôvodu dôjde k odtrhnutiu lavíny a zasypaniu jedného jej člena, dokáže sama, kamarátskou pomocou zorganizovať jeho lokalizovanie a vyhrabanie do desiatich minút. Živého.
Zásada je nečakať, byť pripravený a konať. To je však možné, len ak má každý člen skupiny povinnú výbavu a vie ju aj správne používať.
Nadštandardnou, ale u profesionálov, ako sú horskí záchranári a vodcovia, povinnou výbavou je lavínový batoh. Z neho sa v prípade pádu lavíny, po zatiahnutí tiahla na ramennom popruhu, vystrelí a nafúkne zhruba dvestolitrový vak, ktorý pomáha nešťastníkovi udržať sa počas pohybu lavíny na jej povrchu, čo je pre prežitie kľúčové.
A práve tieto zručnosti a techniky učíme ľudí na lavínových kurzoch. Vysvetľujeme im v prvom rade to, ako si túru vybrať a ako sa na nej správať, aby som sa do lavíny vôbec nedostal, a v druhom rade, keď už sa nehoda stala, ako čo najefektívnejšie konať.
Použiť lavínový vyhľadávací prístroj na lokalizovanie zasypaného človeka pod snehom, lavínovú sondu na jemné a veľmi presné dohľadanie – doslov „napichnutie“ zasypaného a lavínovú lopatu na jeho rýchle vykopanie.
Po absolvovaní takéhoto kurzu má človek všetky základné informácie v teoretickej aj praktickej rovine, mal by ich však ďalej sám precvičovať. Len tak má šancu kamarátskou pomocou svojho parťáka spod masy snehu dostať včas.
Mohlo by vás zaujímať
10 tipov, ako si užiť zimný beh
Pre koho sú lavínové kurzy určené, ako a kde prebiehajú a čím by mal záujemca disponovať?
Lavínové kurzy sú primárne určené pre skialpinistov – či už začínajúcich,
alebo pokročilých – ľudí, ktorí sa chcú v horách samostatne, ale čo najbezpečnejšie pohybovať, alebo takých, ktorí s nami pomýšľajú absolvovať náročnejšie výpravy napr. v Alpách.
Záujemca by mal disponovať vlastnou skialpinistickou výbavou, no pre nováčikov, ktorí si to chcú prvýkrát vyskúšať, zabezpečujeme aj jej požičanie.
Rovnako, ak niekto nedisponuje základnou lavínovou výbavou, ktorej cena sa pohybuje okolo 300 eur, vieme ju každému účastníkovi kurzu požičať.
Keďže záchrana je väčšinou tímová práca, v duchu základnej poučky, že do zimných hôr človek nikdy nechodí sám, robíme aj tzv. teambuilding pre firmy alebo skupiny, kde nie je podmienkou byť lyžiar alebo mať lyžiarsky výstroj.
Kurzy prebiehajú v teréne, ubytovanie je zabezpečené na horskej chate, každý deň sa vyráža do doliny a následne večer v teple prebiehajú teoretické prednášky, premietanie a diskusia.
Máme už osvedčené lokality hlavne v Západných a Vysokých Tatrách, ale aj v Malej a Veľkej Fatre. Na kurzoch sa ľudí snažíme do celého procesu vzdelávania aktívne zapájať, po prednáškach je, samozrejme, aj priestor na voľnú zábavu. Ľudia si tam zároveň vyvetrajú hlavy a zabúdajú na veci, ktoré musia dennodenne riešiť „tam dole“ v meste.
Skupina horských vodcov Mountania, ktorej si súčasťou, ponúka okrem lavínových kurzov aj rozsiahly zimný program pre široké spektrum ľudí. Priblíž nám vaše aktivity a odporúčania pre začiatočníkov, pokročilých či milovníkov zimnej „exotiky“. Prečo a kam ísť s vodcom?
V zime s klientmi strávime najviac času na lyžiach. Organizujeme jednodňové, víkendové alebo viacdňové skialpinistické programy v slovenských horách, a keď sa v druhej polovici zimy trochu „oteplí“, vyrážame aj do Álp. Ide buď o prechody z chaty na chatu, alebo lyžovanie v jednej či dvoch dolinách s návratom na tú istú chatu.
Robíme tiež spomínané skitouringové a lavínové kurzy. Ďalšou zaujímavou aktivitou bez lyží je lezenie ľadov, ktoré je tiež koncipované ako kurz, na ktorom ľudom vysvetľujeme úplné základy až po vylezenie prvých ľahších dĺžok v ľade.
So skúsenejšími stálymi klientmi lezieme aj vážnejšie viacdĺžkové ľady. Záujem je, samozrejme, o zimný Gerlach s mačkami a cepínmi, prípadne zimné výstupy na ďalšie tatranské štíty.
A čo sa exotiky týka, tak na popularite získava freeridové lyžovanie v hlbokom snehu, za ktorým v rámci Európy cestujeme s klientmi do Škandinávie alebo letíme vyskúšať bezodný prašan do Japonska. Kolega tam minulý rok strávil tri týždne.
A prečo s horským vodcom? Jednoducho preto, že všetky vyššie spomínané problémy a riziká hodíte na jeho plecia a vy si pobyt v horách len užívate On si poradí, pretože sa v horách pohybuje celý život a má na to aj najvyššie možné vzdelanie a oprávnenie – bol školený v medzinárodnej asociácii horských vodcov IFMGA.
Horský vodca UIAGM Peter Köteleš
Mám za sebou dvadsať rokov lezenia a lyžovania, ktoré na mne zanechali trvalé následky – nakazil som sa vášňou pre hory. Absolvoval som zopár poznávacích zájazdov v severných stenách Matterhornu, Piz Badille, na hrebeňoch Mt. Blancu, zlezené tatranské steny v lete aj v zime, liezol som tiež na skalách v zahraničí, zlyžoval zopár kopcov v domácich Tatrách aj v Alpách, prešiel ľadovce, bivakoval na hrebeňoch aj v snehových záhraboch pod stenami.
Ak by ste mali záujem využiť naše služby, tak nás kontaktujte cez našu agentúru horských vodcov MOUNTAINIA.
Mohlo by vás zaujímať
Poznáte tento liek na zimnú únavu?
Foto: Archív Mountainia
1/1
