Salamandra Hotel – lyžovačka, wellness a zábava pre celú rodinu
Znamená pre vás rodinná lyžovačka kopec stresu, hádok s deťmi a v konečnom dôsledku žiadny oddych? Zmeňte to! Čo takto rodinná lyžovačka plná sn
Trúfaš si otestovať svoje vedomosti o Banskej Štiavnici? V tomto kvíze sa určite dozvieš veľa zaujímavého.
Báseň Marína napísal Andrej Sládkovič. Začal ju písať v roku 1844, potom ako sa dozvedel, že jeho milovaná Marína sa musí vydať za iného. Báseň písal takmer dva roky a dokončil ju keď bola Marína už rok vydatá. Rukopis básne Sládkovič Maríne daroval. Tá ho tajne uchovávala viac ako 50 rokov v dome, kde dnes sídli Banka lásky.
Báseň Marína je od roku 2017 zapísaná ako oficiálny svetový rekord najdlhšej ľúbostnej básne sveta vo World Record Academy. Má 291 strof a 2900 veršov.
Podujatie Živý šach sa koná od roku 2005. V tomto roku sa po prvýkrát postavili na obriu šachovnicu 32 dobrovoľníci a profesionálni šermiari, aby pred preplneným námestím zviedli súboj, počas ktorého sa stali doslova figúrkami v rukách profesionálnych šachistov. Touto hrou si krátili voľné chvíle panovníci už v 8. storočí. Moderná podoba živého šachu síce neobsahuje súboje na život a na smrť ako v minulosti, ponúka však neopakovateľný zážitok i v súčasnej podobe.
Väčšina kalvárií má 14 zastavení, Banskoštiavnická ich má až 17. Celý komplex tvoria tri barokové kostoly, 19 kaplniek a súsošie Panny Márie. Banskoštiavnická kalvária je taktiež súčasťou územia zaradeného na zoznam svetového dedičstva UNESCO. Od roku 2007 figuruje i na zozname 100 najohrozenejších pamiatok sveta.
Tajchy sú ľuďmi vytvorené jazerá, ktoré sú harmonicky vrastené do strmých hôr. Tajchy vyriešili “prvú energetickú krízu” baníctva a zachránili baníctvo v celom kraji. Energia vody nahradila konskú a ľudskú silu, ktorá nestačila odčerpávať spodnú vodu v baniach. Dovtedy vodu v podzemí odčerpávalo asi 2000 ľudí a rovnaký počet koní. V 18. storočí tvorili štiavnické tajchy asi najdokonalejšiu vodohospodársku sústavu Európy.
Najstaršiu technickú univerzitu na svete založila Mária Terézia v Banskej Štiavnici svojím dekrétom v roku 1762, presnejšie išlo o Banícku akadémiu v Banskej Štiavnici. Podľa dostupných historických údajov bola táto Vysoká škola prvá svojho typu na svete a jedna z prvých technických vysokých škôl na svete vôbec. Do roku 1770 postupne rozrástla na komplexnú banícku akadémiu.
Banská Štiavnica bola po dlhú dobu najbohatším zdrojom striebra a zlata v Európe. V štiavnickom kraji sa celkom vyťažilo 250 ton zlata a 4,5 miliónov ton striebra.
Na rannú šichtu sa chodilo o pol tretej ráno, z veže Klopačky sa klopaním na drevenú dosku zvolávalo do bane. Klopanie sa ozývalo aj pri sviatočných príležitostiach, baníckych poradách, pri pohreboch a požiaroch. Dnes je v budove klopačky výborná čajovňa.
Postavený bol na znak vďaky za ústup morovej epidémie v rokoch 1710 – 1711.
Trotuár je vyvýšený chodník lemujúci hlavnú štiavnickú ulicu od sochy Andreja Kmeťa. Na Troturári boli odjakživa obchodíky, kaviarne, tzv. korzo, ktoré pulzovalo životom.
Vozy so záprahom koní vymenili Štiavničania za automobily ako jedni z prvých na Slovensku. Staré konské napájadlo na Radničnom námestí vystriedala nevšedná stavbička benzínovej stanice. Vďaka jej nezvyčajnému tvaru ju Štiavničania prezývajú Hríb.
V Banskej Štiavnici sa nachádzajú dva zámky. Starý a Nový zámok.
Neskorogotický kostol sv. Kataríny patrí medzi najkrajšie kostoly v Banskej Štiavnici. Hovorí sa mu “slovenský”, pretože už od roku 1658 sa v ňom kázalo po slovensky.
Piargska brána je jedinou dodnes zachovanou bránou z bývalého mestského opevnenia. Hlavné komunikácie boli uzavreté piatimi bránami – Svatoantonská, Belianska, Cilingerská, brány pri Kammerhofe a Piargska brána.
Vrch Sitno je najväčší vrch tohto regiónu s nadmorskou výškou 1009 m. Na vrchole je vrchole sa nachádza rozhľadňa a Vysielač Sitno.



Text: Redakcia
Foto: Shutterstock