Objavili obetný oltár civilizácie, ktorá predchádzala Aztékom
Robotníci v Mexiku objavili pri stavbe železnice toltécky obetný oltár s ľudskými lebkami.
Britskí výskumníci zistili, že ľudia aktívne zapojení do umenia a kultúry starnú biologicky o 4 % pomalšie ako ich rovesníci.
Biologický vek nie je to isté ako vek v rodnom liste. Dvaja päťdesiatnici môžu mať veľmi odlišné telá – jeden s bunkami a tkanivami, ktoré zodpovedajú štyridsiatnikovi, druhý s telom blížiacim sa k šesťdesiatke.
Čo tento rozdiel spôsobuje, vedci intenzívne skúmajú. A nová štúdia pridáva na zoznam faktorov niečo, čo málokto čakal: návštevu galérie, hodiny maľovania alebo večer v divadle.
Nová štúdia je dielom vedeckého tímu pod vedením Daisy Fancourt z University College London. Vedci analyzovali krvné vzorky a dotazníkové dáta od 3 556 dospelých účastníkov dlhodobej britskej štúdie o zdraví a starnutí.
Na meranie biologického veku použili takzvané epigenetické hodiny – nástroje, ktoré sledujú chemické zmeny na DNA (konkrétne metyláciu DNA). Na tomto základe odhadujú, ako rýchlo telo starne na bunkovej úrovni. Tieto hodiny sú dnes jedným z najpresnejších dostupných biomarkerov biologického starnutia.
Výsledok bol jednoznačný. „Zistili sme, že zapojenie do umenia súvisí so štvorpercentne pomalšou mierou starnutia, čo znamená, že ľudia, ktorí sa pravidelne angažujú v umení, sú biologicky zhruba o rok mladší,“ vysvetlila Daisy Fancourt.
V praxi to znamená, že títo ľudia sú zhruba o rok biologicky mladší než ich rovesníci bez kultúrneho života. Tento efekt je pritom porovnateľný s pravidelným cvičením.
Výskumníci brali do úvahy širokú škálu aktivít: návštevy múzeí, galérií, divadiel, koncertov a kultúrnych podujatí – tzv. receptívnu formu umenia.
Rovnako si však všímali aj aktívnu tvorbu: maľovanie, hranie na hudobný nástroj, spev, tanec, písanie, remeselnú tvorbu.
Ich záver bol, že záleží tak na frekvencii, ako aj na rozmanitosti. Čím častejšie a čím rôznorodejšími spôsobmi sa ľudia s umením stretávajú, tým výraznejší je efekt spomaleného biologického starnutia.
Známi neznámi – Neandertálci
Vedci predpokladajú niekoľko mechanizmov. Aktívna tvorba aj pasívne vnímanie umenia znižujú hladinu stresových hormónov a zápalové markery v krvi – chronický zápal patrí k hlavným hnacím motorom biologického starnutia.
Umenie tiež stimuluje kognitívnu aktivitu: vyžaduje si pozornosť, koncentráciu, tvorivé myslenie a emocionálne spracovanie.
Všetky tieto procesy podporujú neuroplasticitu – schopnosť mozgu tvoriť nové spojenia. To má preukázaný ochranný efekt proti kognitívnemu úpadku.
Nemenej dôležitý je aj spoločenský rozmer umenia. Návšteva koncertu, výstavy alebo divadla zvyčajne prebieha v spoločnosti – a sociálna angažovanosť patrí medzi najsilnejšie prediktory dlhého a zdravého života.
5 nečakaných spôsobov, ako nás chce príroda zabiť
Vedci zdôrazňujú, že štúdia je observačná – preukazuje súvislosť, nie príčinnú väzbu. Ľudia aktívne zapojení do umenia sa môžu líšiť od ostatných aj v iných zdravotných návykoch, v príjme či vo vzdelaní.
Napriek tomu je posolstvo štúdie jasné. „Čoraz viac si uvedomujeme, že zdravé starnutie musí zahŕňať emocionálnu pohodu, kognitívnu odolnosť a kvalitu života popri fyzickom zdraví. Kreatívne angažovanie sa má potenciál podporiť všetky tieto oblasti zmysluplným a dostupným spôsobom,“ uviedla spoluautorka štúdie.
Zdravé starnutie teda nemusí vyzerať len ako beh alebo posilňovňa. Môže vyzerať aj ako piatkový večer v divadle.
Text: Zázračná planéta
Foto: Shutterstock