Nenechajte si ujsť diskusiu našich covergirls na konferencii Umenie byť ženou!
Určite ste zachytili, že tretia aprílová sobota bude tento rok patriť obľúbenej konferencii Umenie byť ženou. Čaká na vás bohatý program!
Britskí výskumníci zistili, že ľudia aktívne zapojení do umenia a kultúry starnú biologicky o 4 % pomalšie ako ich rovesníci.
Biologický vek nie je to isté ako vek v rodnom liste. Dvaja päťdesiatnici môžu mať veľmi odlišné telá – jeden s bunkami a tkanivami, ktoré zodpovedajú štyridsiatnikovi, druhý s telom blížiacim sa k šesťdesiatke.
Čo tento rozdiel spôsobuje, vedci intenzívne skúmajú. A nová štúdia pridáva na zoznam faktorov niečo, čo málokto čakal: návštevu galérie, hodiny maľovania alebo večer v divadle.
Nová štúdia je dielom vedeckého tímu pod vedením Daisy Fancourt z University College London. Vedci analyzovali krvné vzorky a dotazníkové dáta od 3 556 dospelých účastníkov dlhodobej britskej štúdie o zdraví a starnutí.
Na meranie biologického veku použili takzvané epigenetické hodiny – nástroje, ktoré sledujú chemické zmeny na DNA (konkrétne metyláciu DNA). Na tomto základe odhadujú, ako rýchlo telo starne na bunkovej úrovni. Tieto hodiny sú dnes jedným z najpresnejších dostupných biomarkerov biologického starnutia.
Výsledok bol jednoznačný. „Zistili sme, že zapojenie do umenia súvisí so štvorpercentne pomalšou mierou starnutia, čo znamená, že ľudia, ktorí sa pravidelne angažujú v umení, sú biologicky zhruba o rok mladší,“ vysvetlila Daisy Fancourt.
V praxi to znamená, že títo ľudia sú zhruba o rok biologicky mladší než ich rovesníci bez kultúrneho života. Tento efekt je pritom porovnateľný s pravidelným cvičením.
Výskumníci brali do úvahy širokú škálu aktivít: návštevy múzeí, galérií, divadiel, koncertov a kultúrnych podujatí – tzv. receptívnu formu umenia.
Rovnako si však všímali aj aktívnu tvorbu: maľovanie, hranie na hudobný nástroj, spev, tanec, písanie, remeselnú tvorbu.
Ich záver bol, že záleží tak na frekvencii, ako aj na rozmanitosti. Čím častejšie a čím rôznorodejšími spôsobmi sa ľudia s umením stretávajú, tým výraznejší je efekt spomaleného biologického starnutia.
5 nečakaných spôsobov, ako nás chce príroda zabiť
Vedci predpokladajú niekoľko mechanizmov. Aktívna tvorba aj pasívne vnímanie umenia znižujú hladinu stresových hormónov a zápalové markery v krvi – chronický zápal patrí k hlavným hnacím motorom biologického starnutia.
Umenie tiež stimuluje kognitívnu aktivitu: vyžaduje si pozornosť, koncentráciu, tvorivé myslenie a emocionálne spracovanie.
Všetky tieto procesy podporujú neuroplasticitu – schopnosť mozgu tvoriť nové spojenia. To má preukázaný ochranný efekt proti kognitívnemu úpadku.
Nemenej dôležitý je aj spoločenský rozmer umenia. Návšteva koncertu, výstavy alebo divadla zvyčajne prebieha v spoločnosti – a sociálna angažovanosť patrí medzi najsilnejšie prediktory dlhého a zdravého života.
Známi neznámi – Neandertálci
Vedci zdôrazňujú, že štúdia je observačná – preukazuje súvislosť, nie príčinnú väzbu. Ľudia aktívne zapojení do umenia sa môžu líšiť od ostatných aj v iných zdravotných návykoch, v príjme či vo vzdelaní.
Napriek tomu je posolstvo štúdie jasné. „Čoraz viac si uvedomujeme, že zdravé starnutie musí zahŕňať emocionálnu pohodu, kognitívnu odolnosť a kvalitu života popri fyzickom zdraví. Kreatívne angažovanie sa má potenciál podporiť všetky tieto oblasti zmysluplným a dostupným spôsobom,“ uviedla spoluautorka štúdie.
Zdravé starnutie teda nemusí vyzerať len ako beh alebo posilňovňa. Môže vyzerať aj ako piatkový večer v divadle.
Text: Zázračná planéta
Foto: Shutterstock