V ugandskom Národnom parku Kibale sa najväčšia známa skupina divokých šimpanzov rozpadla na dva znepriatelené tábory a ich vzájomné boje si vyžiadali desiatky mŕtvych.

Vedci sledujú šimpanzov skupiny Ngogo nepretržite od roku 1995. Komunita, ktorej súčasťou je okolo 200 jedincov, bola dlhé roky modelom súdržnosti. No potom sa to zmenilo. 

Zhruba od roku 2015 sa dovtedy jednotná skupina začala polarizovať. Sociálne väzby sa roztrhali, susedstvá v rámci komunity stvrdli do oddelených frakcií a spoločné územie sa stalo spornou hranicou. V roku 2018 bol už rozkol neprekonateľný. 

V rokoch 2018 až 2024 vedci zaznamenali 24 útokov, pri ktorých členovia západnej skupiny zabili najmenej 7 dospelých samcov a 17 mláďat z centrálnej skupiny. Ďalších 14 dospelých samcov nevysvetliteľne zmizlo. Nejavili žiadne príznaky choroby, takže aspoň niektorí z nich boli zrejme obeťami nepostrehnutých útokov.  

Občianska vojna pokračuje aj v rokoch 2025 a 2026.

Mohlo by vás zaujímať

Príroda

27. júna 2026

Keď sa mačky navzájom oblizujú, nemusia sa mať rady

Raz za 500 rokov

Gény šimpanzov naznačujú, že trvalé štiepenie skupín je u nich mimoriadne zriedkavé – k takejto udalosti dochádza raz za 500 rokov. Tento prípad z Ugandy môže byť jednou z takýchto rarít. 

Jedinou porovnateľnou zdokumentovanou udalosťou je šimpanzia vojna zo 70. rokov, ktorá sa odohrala v Národnom parku Gombe v Tanzánii. Tú vtedy sledovala známa biologička Jane Goodall. Vtedy tiež zahynulo najmenej 7 dospelých šimpanzov, ale na rozdiel od súčasnej vojny skupiny Ngogo vedci nemali k dispozícii takmer tri desaťročia nepretržitého pozorovania.

Mohlo by vás zaujímať

Príroda

4. júla 2026

Ako veľmi zapáchalo z tlamy tyranosaura?

Čo stojí za rozkolom?

Vedci sa domnievajú, že skupina sa rozpadla, pretože sa rozpadli jej sociálne vzťahy. Aaron Sandel z Texaskej univerzity a jeho kolegovia vytvorili štúdiu zameranú na túto vojnu. Vedci predpokladajú, že väzby tam oslabila nezvyčajne mohutná veľkosť skupiny, konkurencia o potravu a rozmnožovanie, zmeny alfa samcov a choroby, ktoré zabili dôležitých sociálnych sprostredkovateľov medzi skupinami. 

Táto štúdia má pritom presah ďaleko za hranice primatológie. V ľudskom prípade sa kolektívne akty násilia zvyčajne vysvetľujú kultúrnymi rozdielmi, ako sú etnické alebo náboženské rozdiely. To však nevysvetľuje konflikty, ktoré vznikajú v predtým zjednotených komunitách. Alternatívna teória pripisuje vinu meniacim sa sociálnym vzťahom. 

Ak šimpanzy, teda naši najbližší žijúci príbuzní, môžu bez jazyka, politiky či kultúry skĺznuť do smrtiaceho konfliktu, korene ľudského násilia môžu spočívať vo fundamentálnejších sociálnych procesoch.

Vedci však zároveň naznačujú aj nádejný vývoj: ak sa vzťahy môžu rozpadnúť a viesť k násiliu, môžu sa aj napraviť. 

Šimpanzí členovia skupiny Ngogo nás tak nechtiac stavajú pred nepríjemnú otázku: čím sa od nich vlastne odlišujeme?

Text: Zázračná planéta

Foto: Shutterstock