Čo to znamená, ak vás otláčajú ponožky?
Každý deň si vyzujeme ponožky a ani si nevšimneme stopy, ktoré zanechali. Niekedy nám telo takto hovorí, že niečo nie je v poriadku.
Viete, že ľudia používali v 13. storočí na utieranie svojho pozadia po použití záchoda hodváb? Aj to prezradil nález troch stredovekých nemeckých latrín.
Stavebníci našli v centre nemeckého Paderbornu päť stredovekých latrín. V jednej z nich našli archeológovia niečo, čo sa bežne nenachádza ani v múzeách: dokonale zachovaný voskový zápisník z 13. storočia s čitateľným latinským textom. A vedľa neho kúsky hodvábnej látky, ktorá slúžila ako toaletný papier.
„Znie to zvláštne, ale pre nás archeológov je latrína takmer vždy skutočný poklad,“ uviedla Dr. Barbara Rüschoff-Parzinger, vedúca kultúrneho oddelenia Regionálneho združenia Vestfálsko-Lippe (LWL). Tentoraz mala pravdu ešte viac než inokedy.
Výkopy v historickom centre Paderbornu sa začali v súvislosti so stavbou nového mestského administratívneho centra. Archeológovia pracujúci pod dohľadom LWL objavili pod základmi novodobých budov päť stredovekých latrín. Nachádzali sa v priestoroch, ktoré po stáročia vzduchotesne uzatvárala vlhká paderbornská zem.
Práve táto izolácia sa ukázala byť životne dôležitá pre záchranu zápisníka. Vlhké, vzduchotesné prostredie spomalilo rozklad organického materiálu takmer na nulu. Keď archeológovia z mokrej hrudy zeme vybrali nenápadný predmet, zápach bol podľa ich slov „dosť nepríjemný“. No po vyčistení ich čakal šok.
Zápisník pochádza z 13. alebo 14. storočia a je vyrobený z kože, dreva a vosku. Špecialisti z LWL ho opisujú ako jeden z najnezvyčajnejších stredovekých nálezov, aké kedy v regióne objavili.
Zápisník mal rozmery asi 10 x 7,5 cm – zmestil by sa človeku do dlane. Desať strán bolo obojstranných, pričom prvá a posledná strana boli pokryté voskom len z jednej strany.
Text bol vyrytý do vosku kovovým alebo kostným perom. Išlo o bežnú stredovekú techniku, ktorá umožňovala text zmazať a prepísať.
Archeologička z Paderbornu Dr. Sveva Gai poznamenáva, že latinský jazyk aj štýl kurzívneho písma datujú predmet do obdobia 13. až do konca 14. storočia.
Písmo je usporiadané v dvoch striedajúcich sa smeroch podľa toho, ako píšuci človek zápisník držal. Zdá sa však, že doň písal len jeden človek. Archeologička Sveva Gai to interpretuje ako prejav spontánneho, každodenného používania.
Povrch zápisníka zdobí reliéfny vzor malých, pravidelných radov ľalií. Archeológovia dúfajú, že z toho raz odvodia niečo o pôvode predmetu alebo o mieste jeho výroby.
Obsah zápisníka zatiaľ úplne nerozlúštili. Predmet teraz prechádza starostlivým čistením a konzervovaním. Archeológovia predpokladajú, že mohol patriť obchodníkovi alebo vzdelanému mešťanovi, ktorý si doň zapisoval poznámky, dlhy alebo obchodné záznamy.
Je COVID-19 španielskou chrípkou 21. storočia?
Zápisník však nebol jediným prekvapením. Medzi textilnými zvyškami z rovnakého miesta sa nachádzali aj jemne tkané hodvábne látky, ktoré boli nastrihané na malé obdĺžnikové kusy. Historici sa domnievajú, že sa mohli opakovane používať ako toaletný papier po tom, ako sa tkanina opotrebovala pri nosení.
Hodváb v stredovekom záchode – to nie je maličkosť. Lokalita leží v blízkosti bývalého kláštora Abdinghof a táto oblasť sa spája so zámožnými stredovekými obyvateľmi.
Nález hodvábu je ďalším dôkazom toho, aký vysoký spoločenský status mali majitelia tejto časti stredovekého Paderbornu.
Poznáte týchto 10 UNESCO pamiatok na Slovensku? Otestujte sa v kvíze
Kľúčová otázka však zostáva nezodpovedaná: ako sa taký cenný predmet ocitol v záchode? Archeológovia sa domnievajú, že zápisník tam mohol spadnúť náhodou, hoci ani iné verzie nie sú vylúčené.
Archeológovia sa budú snažiť spojiť latrínu s konkrétnou stredovekou nehnuteľnosťou prostredníctvom historických záznamov. Zápisník by tak raz mohol byť priradený ku skutočnej historickej osobe, ktorá žila v Paderborne pred ôsmimi storočiami.
Zápisník tak zatiaľ zostáva bezmenným svedkom každodenného života stredovekého mesta. Aj keď sa zachoval vďaka tomu najmenej romantickému miestu, aké si možno predstaviť.
Text: Zázračná planéta
Foto: LWL/ S. Brentführer