NAJVÄČŠIA HROZBA ŽRALOK BELAVÝ

Počíha si na nás aj v riekach.

Žraloky žijú v moriach – to vieme. Žraloky belavé však zvyknú plávať proti prúdu riek do sladkých vôd, takže sa do kontaktu s ľuďmi dostanú častejšie ako žraloky žijúce výlučne v oceánoch.

Pre hocijakú inú morskú rybu by bol výlet do sladkých vôd smrtiaci. Žralok belavý však dokáže pomocou pečene, obličiek, žiabier (ktoré určujú, koľko soli sa do tela dostane) a rektálnych žliaz regulovať množstvo soli a močoviny v krvi. Obličky odstraňujú zo žraločej krvi viac močoviny a oveľa menej soli, ktorá sa vylučuje cez rektálnu žľazu.

Vďaka tomu je žralok belavý schopný prispôsobiť sa novému prostrediu. Jednoducho povedané – tento žralok je zvnútra slaný aj v sladkých vodách.

Žraloky belavé sú agresívne a radi sa pohybujú v úrodných plytkých vodách, v ktorých si pochutnávajú na rybách a drobných cicavcoch.

Na žraloky belavé možno natrafiť v jazere Nikaragua (takmer 105 km smerom do vnútrozemia od Karibského mora), vyše 960 km proti prúdu rieky Mississippi v Illinois a vyše 1 600 km proti prúdu Amazonky. Žralok belavý je agresívny, obľubuje plytčiny, v ktorých loví ryby a drobné cicavce tak, že do nich vrazí a na skúšku ich uhryzne.

Rovnako dochádza do kontaktu aj s ľuďmi – hryzie plavcov v Gange či v austrálskych riekach. Žraloky belavé sa rozmnožujú v brakických vodách ústí riek a pobrežných lagún. Schopnosť pohybovať sa v slaných aj sladkých vodách sa pripisuje skôr mladým jedincom. Pre žraloky belavé sa však vody určite nebojte. Je až 50 000-krát pravdepodobnejšie, že sa utopíte, ako to, že vás o život pripraví žralok.