SME BLÍZKO

Výzva, pred ktorou stojíme, je zistiť vlastnosti planét dostatočne detailne na to, aby sme odhalili známky života. Vďaka technologickému pokroku stojíme celkom blízko bodu, keď to naozaj dokážeme.

NASA už pred tromi rokmi oznámila, že sa jej pomocou teleskopov Kepler a Spitzer podarilo preskúmať mimozemský svet Kepler-7b tak podrobne, že zostavila mapu oblakov v jeho atmosfére. Táto exoplanéta je však príliš horúca na to, aby sa na nej mohol nachádzať život – jej teploty dosahujú žeravých 816 až 982 °C.

Napriek tomu však ide o obrovský pokrok a veľmi slušný výkon, ak uvážime, že tento svet sa nachádza vo vzdialenosti 100 svetelných rokov od Zeme.

Dve vesmírne misie sa pri hľadaní mimozemského života čoskoro pokúsia pokročiť ešte ďalej. Európska vesmírna agentúra (ESA) pracuje na satelite CHEOPS, ktorý plánuje vypustiť budúci rok. Zameria sa na výskum neďalekých hviezd, o ktorých už vieme, že ich obiehajú planéty. CHEOPS sa pokúsi zmerať rozmery obiehajúcich planét a hľadať v okolí ďalšie svety, ktoré sme prehliadli.

NASA plánuje v približne rovnakom čase vypustiť satelit TESS. Ten pomocou palubnéhoširokouhlého teleskopu preskúma 500 000 hviezd naprieč celou oblohou. Mnohé z nich sa nachádzajú v našom vesmírnom susedstve, pričom výskumníci predpokladajú, že TESS objaví 1 000 až 10 000 nových planét.

Obe misie sa rovnako ako Kepler spoliehajú na metódu detekcie založenú na prechode exoplanét pred hviezdou. Na rozdiel od svojho predchodcu však určite nájdu vďaka citlivejším detektorom aj menšie až veľmi drobné svety. Seagerová nemá o schopnostiach satelitu TESS žiadne pochybnosti. „Ak skutočne dôjde k prechodu kamennej planéty pred malou hviezdou v obývateľnej zóne, tak tú planétu nájdeme,“ hovorí.

Je to preto, lebo TESS dokáže zmerať veľkosť planéty na základe toho, ako dlho trvá, než sa žiarenie hviezdy mierne utlmí vo chvíli, ako sa planéta dostane medzi materskú hviezdu a teleskop. Ale na to, aby sa podarilo zistiť, či je na planéte život, je potrebné, aby astronómovia analyzovali jej atmosféru a hľadali
v nej plyny poukazujúce na prítomnosť organizmov. Napríklad na Zemi sú indikátormi živých bytostí kyslík
a metán.

No ani CHEOPS, ani TESS nebudú schopné zistiť zloženie atmosféry exoplanét. Na to bude potrebná veľmi špeciálna misia. A keď astronómovia hovoria „veľmi špeciálna“, myslia tým „riskantná a drahá“.

Profesor Geoff Marcy z Kalifornskej univerzity je priekopníkom objavovania exoplanét. On a jeho spolupracovníci objavili stovky planét obiehajúcich okolo rôznych hviezd

a okrem iného objavili aj prvý solárny systém s viacerými planétami. Od 90. rokov vyvíja profesor Marcy technológie potrebné na odhaľovanie čoraz menších planét.

Vie, aké ťažké je analyzovať svetlo z exoplanéty veľkej ako Zem – začiatkom tohto storočia bol súčasťou tímu, ktorý takúto misiu pripravoval. Na oboch stranách Atlantiku boli všetci plní optimizmu: ESA vyvíjala koncept nazvaný Darwin, NASA pracovala na projekte Terrestrial Planet Finder (TPF).

Obe misie boli navrhnuté na výskum atmosfér planét s rozmermi Zeme a na hľadanie plynov poukazujúcich na existenciu života.