5 faktov o jari
Objavte fascinujúce fakty o jari – od vtáčieho štebotu až po posuny ročných období a tajomstvá lesnej pôdy.
Kopytá dupú po pláňach a začína sa boj na život a na smrť. každý rok sa vo východnej afrike odohráva najväčší presun cicavcov na svete. kto z neho vyjde víťazne?
V severovýchodnej Tanzánii sa na hranici s Keňou tiahne trávnatá krajina tak ďaleko, ako len oko dovidí.
Až tak ďaleko, že miestni Masajovia ju nazvali Serengit, čiže nekonečné planiny. Samozrejme, nie sú nekonečné – v skutočnosti ich na východnom okraji prerušuje niekoľko sopiek.
Najslávnejšia z nich, Kilimandžáro, je nečinná, ale Ol Doinyo Lengai stále pravidelne vybuchuje.
Tieto hory vyformovali miestny ekosystém tak, ako ho poznáme dnes. Po tisícročia sa tu miešal sopečný popol s monzúnovými vetrami, ktoré ho niesli celou oblasťou Serengeti – aj vďaka nemu sa tu darilo tráve, ktorá tu vytvorila ideálne podmienky na život veľkých cicavcov.
Zatiaľ čo na zvyšku afrického kontinentu sa jedlo loví, Masajovia, ktorí kedysi v Serengeti žili, jedia iba dobytok, ktorý vychovajú.
Aj keď väčšinu migrujúcich zvierat tvoria pakone, do veľkého sťahovania sa zapájajú aj iné africké zvieratá.
Migrácia za čerstvými pastvinami je pre prežitie pakoní zo serengeti kľúčová. platia však za to vysokú daň. pri tejto veľkej ceste ich zomrie každý rok asi štvrť milióna. Niektoré zabijú predátori, iné zomrú na dehydratáciu alebo vyčerpanie z náročného putovania.
Nikto presne nevie, načo sú zebrám ich pruhy. Niektoré teórie naznačujú, že sú dobré na kamufláž pred predátormi, ktorí potom nevedia, ktoré zviera si zo stáda vybrať, ale novšie štúdie hovoria o tom, že pruhy zebrám pomáhajú odháňať muchy.

Posúvajúce sa dažde znamenajú, že väčšie bylinožravce (väčšinou pakone a zebry, ale aj antilopy a gazely) sa musia neustále presúvať za vodou a čerstvou trávou. Pre asi milión pakoní sa rok začína na juhovýchode Serengeti, okolo pamiatkovej oblasti Ngorongoro.
O pár týždňov, vo februári, sa ich počet náhle zvýši o asi pol milióna – narodia sa mláďatá. Tie si však svoje detstvo dlho neužijú. Keď sa v máji skončí obdobie dažďov, musia sa presunúť za čerstvými pastvinami.
Najprv sa pohnú na západ, potom postupne krúžia okolo severu a tam sa k nim pripojí asi milión zebier.
Táto obrovská karavána zvierat však nezostane nepovšimnutá. Ako sa pohybujú, prenasledujú ich levy, hyeny a iné mäsožravce, ktoré sú pripravené uloviť akékoľvek zviera, ktoré nedokáže držať krok so stádom.
Ale neútočia len pozemskí predátori. Okolo augusta sa masa zvierat dostáva k rieke Mara na hranici medzi Tanzániou a Keňou. Na to, aby sa tu bylinožravce dostali k čerstvej tráve, musia prekonať rieku a vyhnúť sa krokodílom.
Táto oblasť sa zvyčajne naplní ľudskými milovníkmi prírody, ktorí sa už nevedia dočkať úžasného prírodného predstavenia. Keď sa zvieratá dostanú cez rieku, stádo sa začína pohybovať viac na východ a nakoniec na juh, aby sa nový rok začal opäť v oblasti Ngorongoro.

Krokodíly môžu narásť až do dĺžky 5 metrov a dospelé jedince nemajú problém skoliť okoloidúce pakone. Zvyknú sa im pevne zahryznúť do krku a odtiahnuť ich do vody. Zdochlinu potom ohlodajú na kosť.
Rovnako ako iní predátori, ani levy v skutočnosti nemigrujú spolu s bylinožravcami zo serengeti. vždy sa však nájdu niekde nablízku, aby chytili pomalých alebo slabých členov stáda. Levice zvyknú poľovať
v skupinkách, korisť obkľúčiť a nakoniec zabiť.
Na rozdiel od levov sú leopardy samotárske zvieratá a to sa týka aj spôsobu, ako lovia. Najaktívnejšie sú pri zotmení, keď sa spoliehajú na svoje utajené a tiché pohyby, ktorými sledujú a chytajú korisť. cez deň leopardy väčšinou spia v korunách stromov.
Zdroj: Zázračná planéta
Foto: Shutterstock