11 najčastejších mýtov o klimatickej zmene a prečo nie sú pravdivé
Aj vám bolo toto leto akosi príliš horúco? Môže za to globálne otepľovanie alebo sú horúčavy úplne prirodzené? Odhaľte pravdu o tom, čo sa deje s
Morské dno je doslova posiate miliónmi vrakov. V niektorých sú stále zásoby zlata, iné „vezú“ vlaky, tanky a iné doslova zjedla príroda.
Vrak, ktorý príroda miluje.
Už vyše storočie je táto loď „utopená“ v plytkých vodách Koralového mora pri Veľkej koralovej bariére. Yongala sa za ten čas zmenila na centrum morského života. V blízkosti koralmi posiateho vraku možno pravidelne vídať barakudy, korytnačky, raje, žraloky, morské hady a množstvo rozmanitých rýb a iných morských živočíchov. Vrak lode sa vďaka tomu stal aj centrom ľudského života – je totiž považovaný za jedno z najlepších miest na potápanie.
Yongala to však nemala vždy také ružové. Postavili ju v Anglicku pre parníkovú spoločnosť z austrálskeho Adelaide. Jej názov znamená v jazyku Aborigénov „dobrá voda“ a do služby vstúpila v roku 1903. Oceľovo-drevený parník stihol do svojho potopenia v roku 1911 absolvovať len niekoľko ciest okolo Austrálie, pričom prevážal pasažierov aj náklad.

Osudným sa mu stal tropický cyklón 90 km od cieľa vo východoaustrálskom Townswille. Keďže úrady verili, že loď sa len uchýlila do bezpečia pred búrkou, ako bolo v tom čase bežné, čakali ešte niekoľko dní, kým konečne vyhlásili poplach. Vtedy však už bolo neskoro – utopilo sa všetkých 122 ľudí na palube. Hoci more začalo vyplavovať časti nákladu, samotnú Yongalu sa dlho nedarilo nájsť.
Loď síce ležala len 30 m pod vodou, ale oficiálne sa našla až v roku 1958, keď oblasť detailne prehľadal rybár Bill Kirkpatrick. (Ako potenciálny vrak ju ešte v roku 1947 identifikovala prieskumná loď HMAS Lachlan.) Formálnu identifikáciu umožnilo až sériové číslo lode vo vnútri oceľového sejfu.
Redakcia Relax
Aj vám bolo toto leto akosi príliš horúco? Môže za to globálne otepľovanie alebo sú horúčavy úplne prirodzené? Odhaľte pravdu o tom, čo sa deje s
Pod Národným parkom Yellowstone to naozaj žije! Drieme pod ním supervulkán, ktorý je dvakrát väčší, ako si vedci pôvodne mysleli. Máme sa teda bá
Jeden maličký hmyz dokáže ohroziť polovicu svetovej populácie.
Kamenné hrobky stáli celé tisícročia rozosiate po celej Európe ako tichí svedkovia neolitickej civilizácie. Potom, okolo roku 3100 pred n. l., sa ich v
Nie každá pohroma udrie náhle a nečakane. Niektoré sa plížia pomaly a nenápadne. Táto bola jednou z nich.
Rádioaktívna „zázračná voda“ bola extrémne populárna v 20. rokoch 20. storočia. Ukázalo sa však, že svojich fanúšikov zabíja.
Chvost má mnoho zvierat na svete vrátane opíc. Prečo oň prišiel predok človeka?
Zabudnite na rieky lávy a búrlivé víchrice. Divoký temperament planéty si vie s človekom poradiť aj originálnejšími spôsobmi.
Od najpomalších po najvražednejšie. Pozrite sa, ktorý žralok si vás chce uloviť a ktorého bude zaujímať skôr vaša akváriová rybička.
Svet sa v staroveku pýšil takými úchvatnými stavbami, až ich ľudia začali volať divy. Čím boli také výnimočné?
SPORTMEDIA, S.R.O.
Lamačská cesta 45
841 03 Bratislava
sportmedia@sportmedia.sk
www.sportmedia.sk