Vo februári sa vydalo 16 vedcov z Afriky a rôznych kútov sveta na angolskú náhornú plošinu Lisima. Ich cieľom bolo zmapovať miesto, ktoré sa označuje za jedno z posledných veľkých biodiverzných prázdnych miest Afriky. To, čo našli, prekonalo všetky ich očakávania.

Expedícia organizácie The Wilderness Project sa nazýva Cassai Life Atlas. Vďaka nej sa zdokumentovali desiatky druhov, ktoré vedci doteraz nepoznali. Medzi nimi je aj pavúk s korunkou, ktorý pod ultrafialovým svetlom žiari jasnou modrou farbou. Dôvod tohto javu si zatiaľ vedci nevedia vysvetliť.

Plošina, ktorú ochránila vojna

Lisima je súčasť Angolskej vysočiny. Je to zdrojová oblasť, v ktorej pramenia štyri z najväčších afrických riek: Kongo, Okavango, Zambezi a Cuanza.

Voda z tejto plošiny napája ekosystémy a komunity tisíce kilometrov po prúde vrátane angolskej delty Okavanga, ktorá je zapísaná na zozname UNESCO.

Napriek tomu sa plošina nedala desaťročia takmer vôbec preskúmať. Je totiž extrémne odľahlá, v okolí sa nachádza množstvo aktívnych mín a 27 rokov tu zúrila občianska vojna, ktorá sa skončila len v roku 2020. Aj preto zostala Lisimská plošina prakticky nezmapovaná.

Irónia je zarážajúca: práve to, čo región izolovalo od sveta, ho zároveň chránilo pred ťažbou a ničením.

Vedúci expedície Rob Taylor pre CNN opísal podmienky, akým vedci čelili, bez okolkov. „Logisticky to bolo mimoriadne náročné. Viackrát sme uviazli v blate aj na celý deň. Riešili sme poruchy štartérov, zlyhania alternátorov, opotrebované brzdové doštičky a niekoľko prípadov malárie.“

Ani to však vedcov nezastavilo. Vždy, keď konvoj uviazol, využili príležitosť na prieskum okolitých mokradí, bažinatých lesov a sezónne zamokrených trávnatých plôch.

Mohlo by vás zaujímať

Príroda

19. apríla 2026

Najviac platí za klimatickú krízu najväčší znečisťovateľ

Objavy vyrážajú dych

Výsledky sú pozoruhodné. Vedci zdokumentovali 103 druhov vážok a šidielok, vyše 1 000 motýľov a nočných motýľov a 47 taxónov kobyliek či cvrčkov. Predbežné odhady naznačujú, že až 6 % všetkých zaznamenaných druhov nočných motýľov je zrejme pre vedu neznámych.

Medzi najzaujímavejšie nálezy patrí pavúk z čeľade bežníkovitých. Ten svieti pod ultrafialovým svetlom namodro, aj keď vedci zatiaľ nechápu prečo. Iný pavúk zasa napodobuje toxickú lienku, čo ho chráni pred predátormi.

Vedci objavili aj zatiaľ neznámu húsenicu sfarbenú namedeno a jej dospelú podobu – medeného motýľa.

Ďalšie druhy žiab, plazov, netopierov, rastlín, chrobákov a škorpiónov ešte čakajú na laboratórne spracovanie.

Rob Taylor upozorňuje, že publikovanie všetkých výsledkov môže trvať mesiace, možno až roky. Formálne si totiž opisy nových druhov vyžadujú dôkladnú taxonomickú prácu. To, čo expedícia zdokumentovala, je zatiaľ len prvý krok.

Mohlo by vás zaujímať

Príroda

3. mája 2026

Mení jazero zvieratá na sochy? Pravda je ešte horšia ako legendy

Prečo na tom záleží

Vo svete, kde globálna biodiverzita kolabuje, je istá irónia v tom, že nové druhy objavujeme rýchlejšie ako kedykoľvek predtým. Lisima je toho dôkazom, ale aj varovaním.

Objavy na Lisime nie sú len zoznam nezvyčajného hmyzu. Ukazuje sa, ako veľmi neúplné sú naše poznatky o formách života na Zemi a koľko z neho môžeme stratiť skôr, než ho vôbec objavíme.

The Wilderness Project spolupracuje s angolskými orgánmi na ochrane 5,4 milióna hektárov plošiny. Medzinárodná organizácia Ramsar už zaradila oblasť Lisima Lya Mwono medzi mokrade medzinárodného významu.

Vedci dúfajú, že vedecké nálezy sa premietnu do konkrétnych ochranných rozhodnutí, a to skôr, než sa k tomuto miestu dostane zvyšok sveta.

Text: Zázračná planéta

Foto: Shutterstock