Existuje univerzálne krásna tvár, ktorá sa páči úplne všetkým?
Výskumy naznačujú, že existujú mnohé faktory, ktoré ľudia považujú za atraktívne. Sú príťažlivejšie unikátne alebo skôr priemerné tváre?
Záhada zlatej gule: Čo našli na morskom dne pri Aljaške?
Vedci objavujú v oceánoch nové veci každý deň a väčšinou vedia, čo nájdu. Zlatá guľa pri Aljaške ich však zmiatla na takmer tri roky – a odpoveď bola prekvapivo prozaická.
00:00
00:00
V auguste 2023 objavil diaľkovo ovládaný podmorský rover NOAA na dne oceánu niečo, čo vedci nečakali: lesklú zlatú guľu prilepená na skale, viac ako dva kilometre pod hladinou Tichého oceánu. Záhada trvala takmer dva a pol roka. Teraz je konečne vyriešená.
Nepomenovaný objav
Zhruba 10 cm veľký objekt objavila expedícia v Aljašskom zálive ešte 30. augusta 2023 v hĺbke 3 300 metrov. Mal tvar kupole, bol v ňom malý otvor a bol prirastený ku skale.
Vedci spočiatku predpokladali, že môže ísť o vajcový obal, mŕtvu morskú špongiu alebo neidentifikovaný druh koralov. Vedeli len toľko, že objekt je biologického pôvodu.
Guľu teda odobrali a poslali do Smithsonovho Národného múzea prírodnej histórie na ďalší výskum.
Mohlo by vás zaujímať
Najviac platí za klimatickú krízu najväčší znečisťovateľ
Detektívka na tri roky
Vedci najprv skúmali fyzickú štruktúru gule. Zistili, že nemá zvieraciu anatómiu, ale je to vláknitá hmota s bunkami, ktoré dokážu paralyzovať korisť. Bol to materiál podobný tým, aké má sasanka.
Zistilo sa, že tieto bunky sú spirocysty. Je to typ buniek, ktoré sa vyskytujú výlučne u pŕhlivcov. Slúžia najmä na prichytávanie sa k povrchom a na zachytávanie koristi.
Prvé DNA testy zlyhali, pretože vzorka bola preplnená mikroorganizmami, ktorých genetický materiál prehlušil to, čo vedci hľadali. Prešli teda na sekvenovanie celého genómu, čím odfiltrovali kontamináciu. Vtedy sa vynoril jediný druh: Relicanthus daphneae. Bola to obrovská morská sasanka, ktorú vedci po prvýkrát opísali v roku 2006.
Mohlo by vás zaujímať
Extrémne žraloky
Čo bola tá zlatá guľa?
Záhadná zlatá masa je zvyšok odumretých buniek, ktoré tvorili spodnú časť tela obrovskej hlbokomorskej sasanky Relicanthus daphneae. Bola to tá časť, ktorou sa živočích prichytával ku skalnému podkladu. Zlatá časť je zvyčajne skrytá pod telom živočícha, ale táto akoby zostala opustená na mieste, na ktoré sa živočích prisal.
Dospelá sasanka tohto druhu môže merať až 90 cm v priemere a chápadlá má dlhé až 180 cm. Jej spirocysty sú najväčšie spomedzi všetkých známych pŕhlivcov.
„Stal sa z toho špeciálny prípad, ktorý si vyžiadal úsilie viacerých odborníkov,“ uviedol Allen Collins, zoológ a riaditeľ laboratória v NOAA. „Bola to zložitá záhada, ktorá si vyžadovala morfologickú, genetickú aj hlbokomorskú expertízu.“
Čo sa stalo so zvyškom sasanky, vedci stále nevedia. Možno zahynula a možno sa jednoducho „presťahovala“. Na dne oceánu zostal len zlatý odtlačok jej existencie.
Text: Zázračná planéta
Foto: NOAA Ocean Exploration
1/1
