Spojené štáty americké sú od roku 1990 najväčším tvorcom skleníkových plynov na svete. Paradoxne sú však aj krajinou, ktorá utrpela najväčšie ekonomické škody spôsobené klimatickou zmenou. Toto prekvapivé zistenie prináša nová štúdia Stanfordskej univerzity publikovaná v časopise Nature.

Kto škody spôsobil a kto za ne platí

Vedci vypočítali, že USA sú zodpovedné za škody vo výške 10,2 bilióna dolárov, ktoré spôsobili svetovému hospodárstvu emisie skleníkových plynov v rokoch 1990 až 2020.

Zároveň sú však krajinou, ktorá sama utrpela najväčšie ekonomické straty, a to v hodnote 16,2 bilióna dolárov.

„USA utrpeli väčšie finančné škody, ako spôsobili, hoci ich emisie boli najväčším zdrojom znečistenia na svete,“ vysvetlil vedúci autor štúdie Marshall Burke, profesor environmentálnych vied na Stanforde.

„Je to preto, lebo americká ekonomika je relatívne väčšia ako jej podiel na globálnych emisiách. Spôsobili teda veľa škôd, ale sami boli tiež výrazne poškodení.“

Takmer tretina škôd za zhruba 3 bilióny dolárov, ktoré spôsobili americké emisie, dopadla priamo na samotné Spojené štáty. Ďalšieho 1,4 bilióna zaplatila Európa, 500 miliárd India a 330 miliárd Brazília.

Mohlo by vás zaujímať

Iné športy

12. marca 2020

Birell tipy na výlety: Užite si marec so snehom aj bez neho

Od emisií ku škodám v HDP

Kľúčovým nástrojom výskumu bol hrubý domáci produkt (HDP), ktorý vedcom pomohol odhadnúť, ako klimatická zmena ovplyvňuje poľnohospodárstvo, zdravie, produktivitu práce a ďalšie ekonomické faktory.

Kolísanie teplôt má podľa Burka obrovský vplyv na globálnu ekonomiku. Jeho štúdia tieto dopady priamo prepojila s emisiami konkrétnych krajín.

Celý mechanizmus autori prirovnávajú k domácemu odpadu: niekto odpad vytvorí, tento odpad sa odvezie a uloží inde. V tomto prípade je odpadom oxid uhličitý – štúdia sledovala, kto ho vyprodukoval, kam smeroval a kto nakoniec platí následky.

Mohlo by vás zaujímať

Cestovanie

21. marca 2018

Pieniny – krásne video natočené dronom

Budúcnosť je hrozivejšia

Vedci zdôrazňujú, že skutočné škody pravdepodobne prekračujú ich odhady, keďže analýza nezahŕňa dopady, ktoré sa v HDP neodrážajú, ako je napríklad strata biodiverzity, kultúrneho dedičstva, následky stúpajúcej hladiny morí či niektoré typy extrémnych udalostí. Tieto odhady sú teda skôr konzervatívne.

„Budúce škody zo starých emisií sú oveľa väčšie ako škody, ktoré už nastali. Kým zostane oxid uhličitý v atmosfére, škody budú pokračovať. To, čo nastane v nasledujúcom storočí, je podstatne väčšie a hrozivejšie ako to, čo sa stalo doteraz,“ varoval Burke.

Štúdia tak nepriamo ukazuje, prečo by aj obrovská a bohatá krajina ako USA mala mať silný ekonomický záujem na riešení klimatickej krízy.

Text: Zázračná planéta

Foto: Shutterstock