Miestny nórsky obyvateľ vyšiel ráno na prechádzku, zbadal vypáčený koreň stromu a pichol do zeme palicou. Niečo sa zablesklo. Archeológovia z Univerzity v Stavangeri neskôr potvrdili, že ide o jeden zo 17 podobných nálezov v celej severnej Európe.

Nález sa udial v obvode Austrått v juhozápadnom Nórsku, neďaleko kopca Riaren. Táto oblasť nie je archeológom neznáma.

„Zbadal som niečo, čo sa ligotalo. Nechápal som, čo som našiel,“ opísal nálezca vo svojom vyhlásení pre Univerzitu v Stavangeri.

To, čo sa pred ním vynorilo zo zeme, bola zlatá ozdoba pošvy meča zo 6. storočia – je to len jeden zo 17 podobných predmetov, aké sa našli v celej severnej Európe a prvý takýto nález v regióne Rogaland.

„Keď prídu také nálezy, zostanete úplne zaskočení. Šanca nájsť niečo takéto je minimálna,“ uviedol archeológ Håkon Reiersen z Múzea archeológie Univerzity v Stavangeri.

Mohlo by vás zaujímať

Tlačové správy

30. marca 2020

Je COVID-19 španielskou chrípkou 21. storočia?

Meč náčelníka

Zlatá ozdoba meria asi šesť centimetrov na šírku, váži 33 gramov a kedysi bola súčasťou pošvy meča. Tá zasa visela na opasku bojovníka. Podľa archeológov patril tento meč miestnemu vládcovi alebo náčelníkovi, ktorý panoval v prvej polovici 6. storočia.

Nález je výnimočný aj z iného dôvodu: ozdoba nesie zreteľné stopy opotrebovania. Väčšina podobných predmetov z tej doby bola čisto ceremoniálna, ale táto nie.

„Zlaté ozdoby pošiev zvyčajne nevykazujú výrazné stopy používania. Táto je však zošúchaná a zjavne veľmi používaná. Naznačuje to, že náčelník ho skutočne nosieval a zdôrazňoval ním svoju moc,“ vysvetlil Reiersen.

Umelecké stvárnenie je výnimočné. Podľa profesorky Siv Kristoffersen patrí predmet k „najkrajším dielam tej doby“. Zdobia ho splietané zlaté vlákna a na prvý pohľad abstraktné vzory. Tie však pri bližšom pohľade odhaľujú dve zvieracie postavy, ktoré čelia jedna druhej.

Niektorí odborníci v nich vidia aj hybridné ľudsko-zvieracie motívy typické pre škandinávske umenie počas sťahovania národov.

Mohlo by vás zaujímať

História

24. júna 2026

Moravák používal kameň na stavbu stodoly. Bola to 3 400 rokov stará forma

Obeta bohom v čase krízy

Lokalita náleziska prezrádza aj zámer, s akým predmet skončil v zemi. Archeológovia zistili, že ozdobu nikto nestratil ani nevyhodil. Niekto ju starostlivo uložil do trhliny v skalnom podloží. Išlo s najväčšou pravdepodobnosťou o rituálnu obetu bohom.

6. storočie bolo pre Škandináviu mimoriadne ťažké obdobie. Sopečné erupcie v roku 536 spôsobili globálne ochladenie, neúrodu a hladomor. Historické pramene aj vedecké dôkazy naznačujú výrazný pokles populácie v južnom Nórsku.

„Obetovaním takýchto nádherných predmetov bohom si vodcovia z Hove potvrdzovali svoje postavenie a moc,“ uviedol Reiersen.

Ozdoba bude po dokončení konzervácie vystavená v Múzeu archeológie Univerzity v Stavangeri.

Text: Zázračná planéta

Foto: Annette Øvrelid