O tom, ako sa menila výbava, prístup k cyklistike aj samotná komunita, sme sa porozprávali s Pavlom Krnáčom, bývalým vrcholovým cyklistom a konateľom spoločnosti SK PROFI-BIKE, ktorá už viac než štvrťstoročie prináša na slovenský trh popredné cyklistické značky a formuje tak svet modernej cyklistiky.

Pamätáte si ešte na svoj prvý bicykel a výbavu, s ktorou ste jazdili?

Samozrejme, na to sa nezabúda. Môj prvý bicykel bol Favorit – klasika svojej doby. Bol to ešte poctivý oceľový rám, žiadny karbón ani hliník. Brzdy sa museli poriadne stlačiť, aby vôbec zabrzdili, a rýchlosti sme si prehadzovali ručne na ráme.

Jazdilo sa v obyčajnom tričku a kraťasoch, prilby vtedy ešte nikto neriešil. Keď si na to dnes spomeniem, je to úsmevné, ale vtedy nám to vôbec neprišlo ako riziko. Hlavné bolo mať bicykel, ktorý jazdí – všetko ostatné bolo vedľajšie.

Aké boli vtedy „povinné“ cyklistické doplnky – a čo by dnes už cyklista asi nepochopil?

Vtedy toho veľa nebolo. „Povinná výbava“ znamenala skôr pumpu, rezervnú galusku a fľašu s vodou – nič viac. Žiadne prilby, rukavice, cyklopočítače ani špeciálne okuliare. Dresy boli väčšinou vlnené, takže keď pršalo mali niekoľko kíl a keď bolo horúco, poriadne sa na nás lepili. Mali sme kožené tretry (niečo ako mokasíny so šnúrkami), ale tie boli na hony od súčasných moderných tretier.

Keď to dnes rozprávam mladším cyklistom, nechápu, ako sme vôbec prežili tie kilometre bez GPS. Ale práve v tom bola tá jednoduchosť a čaro – jazdilo sa srdcom, nie podľa údajov na displeji.

Mohlo by vás zaujímať

Nezaradené

28. mája 2019

Do práce na bicykli? Žiaden problém!

Ako ste sa bez GPS orientovali na pretekoch a tréningoch?

Na tréningoch sme sa orientovali úplne jednoducho – podľa ciest, tabúľ a pocitu. Človek si trasu zapamätal raz a vedel ju naspamäť. Niekedy sme šli len tak „kam nás nohy zavedú“ a zrazu z toho bola celodenná jazda. Na pretekoch bola trať vyznačená šípkami alebo páskami, a ak nie, rozhodcovia stáli na križovatkách a ukazovali smer.

Dnes by to možno pôsobilo ako improvizácia, ale vtedy to fungovalo. Nikto nič netrackoval, neporovnávali sa watty ani rýchlosti – hlavné bolo byť prvý v cieli alebo sa len dobre odviezť.

Dnes má každý cyklista smart hodinky, aplikáciu, senzory výkonu – pomáhajú tieto technológie alebo niekedy uberajú z pôžitku z jazdy?

Technológie sú určite veľkým prínosom. Umožňujú sledovať výkon, tep, tréningové zóny, a ak ich človek vie správne používať, dokáže sa vďaka nim posúvať ďalej. Pomáhajú trénerom, športovcom aj hobby jazdcom lepšie rozumieť svojmu telu.

Na druhej strane mám pocit, že niektorí hobby cyklisti sa na ne až priveľmi spoliehajú. Niekedy vidím, že viac sledujú displej ako cestu pred sebou. Cyklistika by mala byť hlavne o zážitku – o vetre vo vlasoch, o voľnosti.

Ako sa za tie roky zmenilo cyklistické oblečenie, doplnky a samotní zákazníci?

Za tých 25 rokov sa zmenilo úplne všetko – od materiálov až po prístup ľudí k samotnej cyklistickej výbave. Kedysi sme jazdili vo vlnených dresoch, ktoré boli ťažké a nepriedušné, dnes sú materiály ľahké, rýchloschnúce a technicky prepracované. Každý detail má svoj účel – od odvetrania až po reflexné prvky. Podobne sa posunul aj celý sortiment.

Na začiatku sme v SK PROFI-BIKE ponúkali pár základných produktov, dnes ide o široké portfólio značiek, ktoré prinášajú špičkové technológie pre všetky typy cyklistiky. Zákazníci sú zároveň oveľa náročnejší a vzdelanejší – presne vedia, čo hľadajú, sledujú novinky, zaujíma ich kvalita aj komfort. A to je podľa mňa dobré, lebo to posúva dopredu aj nás.

Ako sa podľa vás zmenil prístup ľudí k cyklistike a samotná cyklistická komunita za tie roky?

Veľmi citeľne. Kedysi bola cyklistika skôr športom pre zanietencov – jazdilo sa tvrdo, často bez ohľadu na počasie a s minimom komfortu. Dnes je z nej životný štýl. Ľudia bicyklujú pre radosť, pre zdravie, pre relax.

Pribudli rodiny s deťmi, rekreační jazdci aj tí, čo berú bicykel ako spôsob oddychu po práci. Komunita je otvorenejšia, tolerantnejšia a viac zdieľa zážitky než výsledky. To je podľa mňa posun k lepšiemu.

Ako vnímate napríklad rozmach elektrobicyklov?

Priznám sa, spočiatku som k elektrobicyklom pristupoval s rezervou. Časom som to ale začal vnímať inak. Elektrobicykle pomohli priviesť k cyklistike veľa ľudí, ktorí by si na klasický bicykel možno netrúfli – či už kvôli veku, kondícii alebo zdravotným obmedzeniam.

Dnes ich beriem ako prirodzenú súčasť cyklistiky, len s iným cieľom. Stále ide o pohyb, radosť a čas strávený vonku. A ak niekomu motor pomôže objaviť čaro jazdy, tak to má svoj význam.

Čo podľa vás zostalo v cyklistike rovnaké, aj napriek všetkým zmenám?

Myslím, že podstata sa nezmenila. Cyklistika je stále o pohybe, slobode a radosti z jazdy. Aj keď máme dnes špičkovú techniku, GPS či senzory, ten pocit, keď človek sadne na bicykel a nechá všetko za sebou, je rovnaký ako kedysi.

Stále ide o to isté – vyvetrať si hlavu, prekonať sám seba a jednoducho si užiť cestu.

Text: SK Profi Bike
Foto: archív Pavla Krnáča