„V čase prechodu zo zimného na letný čas dochádza k miernemu nárastu mozgových príhod, infarktov, dopravných nehôd a straty spánku,“ upozorňuje profesorka neurológie Dr. Beth Malow.

Väčšina ľudí potrebuje asi týždeň, kým sa telo na zmenu plne adaptuje. S trochou prípravy však môže byť tento prechod výrazne plynulejší – a nasledujúce rána o niečo menej bolestivé.

Mohlo by vás zaujímať

Kvíz

28. decembra 2025

Ako vyzerá váš ideálny Silvester – a čo to o vás hovorí? Vyskúšajte tento kvíz

Viac než len únava

Výskum ukazuje, že medzi dôsledky prechodu patrí zhoršenie kognitívnych funkcií, nárast dopravných nehôd, podráždenosť a zvýšená prísnosť voči chybám druhých.

Prechod na letný čas je pre telo ťažší ako návrat na zimný: prirodzený rytmus ľudského tela je mierne dlhší ako 24 hodín, čo znamená, že máme tendenciu odkladať spánok. „Posunutie dopredu“ ide teda proti prirodzenému rytmu tela. Podobá sa to miernej zmätenosti po cestovaní smerom na východ.

Podľa Americkej akadémie spánkovej medicíny postihujú dočasné príznaky nespavosti pri zmene času zhruba 30 až 35 % dospelých.

Čo s tým?

Dobrou správou je, že existujú overené stratégie, ako dopad zmeny zmierniť.

1. Postupné posúvanie spánku

Odborníci na spánok odporúčajú posúvať čas spánku o 15 až 20 minút skôr každú noc v týždni pred zmenou hodín. Týmto spôsobom telo zmenu takmer nepostrehne.

2. Ranné svetlo je kľúčové

Vystavenie sa rannému svetlu zohráva zásadnú úlohu pri resete biologických hodín. „Svetlo je jedna z najmocnejších vecí, ktoré máme a krátka ranná prechádzka môže urobiť zázraky,“ vysvetľuje spánkový špecialista Dr. Nirupam Singh.

3. Kofeín s rozumom

Obmedzenie kofeínu v popoludňajších hodinách výrazne uľahčuje zaspávanie.

4. Pravidelný režim

Zaspávanie a vstávanie v rovnakom čase každý deň pomáha posilniť cirkadiánny rytmus. Aj keď je po strate hodiny lákavé pospať si dlhšie, udržanie pravidelného rozvrhu pomáha telu adaptovať sa rýchlejšie.

Text: Zázračná planéta

Foto: Shutterstock